Roky rokúce žijú občania Palestíny pod kuratelou teroristickej organizácie Hamás. Nevedia, čo sú slobodné voľby, čo je demokracia.
Presnejšie: nemajú zažitú a nažitú skúsenosť niekoľkých generácií. Hamás nemá v programe pokojné spolužitie s Izraelcami, ale ich genocídu, konečné riešenie „od rieky k moru“. Opakujem: Je to teroristická organizácia.
Teroristický útok na územie štátu Izrael 7. októbra 2023 nebol prvý, ale svojou brutalitou šokoval. Vraždenie nevinných civilistov, vrátane starých ľudí, znásilňovanie žien, podrezávanie detí, streľba do účastníkov hudobného festivalu, unášanie rukojemníkov ako „obchodného artiklu“ pre následné vydieranie, bolo dlhodobo pripravované. Bola to stratégia.
Podobne boli dlhodobo budované aj vojenské základne, zbrojnice a tunely smerujúce na územie Izraela v priestoroch škôl, nemocníc, v civilných objektoch. S civilnými obeťami sa počítalo za účelom následnej protiizraelskej propagandy. Tento zámer dosiahli. Všíma si dnes niekto, že väčšina informácií o situácii v Gaze je zo zdrojov Hamásu? Koľkí vedia, že humanitárna pomoc občanom Gazy, pod „patronátom“ OSN je cestou k nim rozkrádaná a obchodovaná?
Veľmi si prajem slobodnú Palestínu. Veľmi si prajem demokratickú Palestínu. Veľmi si prajem demokratický štát občanov Palestíny. Ako preživší holokaust, a mnohých rokov života v neslobodnom komunistickom režime, si však súčasne viem predstaviť, že to je úloha zhruba pre dve generácie. Dve generácie! Dve generácie normálneho spolužitia bez mocenských geopolitických záujmov (Irán Rusko a podobne) za chrbtom.
Áno, prajem si na Blízkom Východe mier, nie prímerie ktoré bude iba prestávkou medzi vojnami. Bude to aj mier pre ľudí, ktorí práve nežijú na Blízkom Východe, ale chápu, že nejde o lokálny konflikt. Podobne ako na Ukrajine, ktorá čelí agresii teroristického ruského štátu, ide o konflikt globálny a súčasne civilizačný.
Každé mŕtve dieťa, jeho zavraždená alebo znásilnená matka, všetci starí rodičia týchto detí a vnúčat ukazujú prstom na nás, ktorí sme tomu nezabránili v mene nejakej perverznej ideológie, náboženského fanatizmu, predsudkom, účelovej propagandy, zvrátených potkaniarov a ich nadháňačov.
Nazad na zem a do reality: Áno, existujú vojny obranné a vojny útočné. Právo na obranu je svätá povinnosť napadnutého. A áno vojny sa vyhrávajú porážkou nepriateľa. Porážkou – nie vytlačením z vlastného územia. Hamás musí byť porazený! Hamás, nie Palestinci. Stane sa tak v záujme mieru.
Kolaborácia, alebo nebodaj oslava agresora, je zvrhlosť, bez ohľadu na ich náboženskú vieru, politickú ideológiu, národnú príslušnosť, etnicitu...
Mimochodom som si pri písaní spomenul na knihu Svetlany Alexejevičovej „Vojna nemá ženskú tvár“. No, nemá! Z médií sa nám však deň čo deň prihovárajú „obchodníci so smrťou“. Majú konkrétne tváre, svoje politiky „na všetky svetové strany“, svoje „národné záujmy“…, svoje kšefty. Pacifistické reči ich nezastavia. Rozumejú iba sile.
Opakujem: Som za slobodnú Palestínu! Som za slobodnú Ukrajinu! Možnosti, ktoré mám, sú však limitované mojou pozíciou a rolou. Chválim, a budem chváliť, vzdor a rebéliu v mene života všade, kde dosiahnem dnes a denne. Chcem tým povedať, že vzývam nádej. Spočíva v zápase. Spočíva v metafore, symbolizovanej ikonickou knihou Viktora Emanuela Frankla, s názvom „A napriek všetkému povedať životu áno“.
Poznámka:
Text som poslal na uverejnenie do Denníka N 25-teho mája 2025 a má byť publikovaný tridsiateho mája. Medzičasom boli na Slovensku aj v Česku uverejnené viaceré texty k tejto téme. Na Slovensku napríklad od Andreja Bána (O petícii, ktorá nešťastným spôsobom prepojila Rusko a Izrael — Denník N) a Grigorija Mesežnikova (Prečo som nepodpísal výzvu vláde: zlé prirovnanie a slepota na jedno oko — Denník N). Extrémy na oboch póloch politického spektra majú jasno. Aktuálna moc na Slovensku, ktorá má s liberálnou demokraciou problém, sa téme cudne vyhýba. Verejnosť je polarizovaná. Mám neblahé tušenie, že ide o rozbušku, ktorá vnesie po najbližších voľbách nepokoj do zahraničnej politiky, ako verím a dúfam, víťaznej demokratickej koalície.
Teroristický útok na územie štátu Izrael 7. októbra 2023 nebol prvý, ale svojou brutalitou šokoval. Vraždenie nevinných civilistov, vrátane starých ľudí, znásilňovanie žien, podrezávanie detí, streľba do účastníkov hudobného festivalu, unášanie rukojemníkov ako „obchodného artiklu“ pre následné vydieranie, bolo dlhodobo pripravované. Bola to stratégia.
Podobne boli dlhodobo budované aj vojenské základne, zbrojnice a tunely smerujúce na územie Izraela v priestoroch škôl, nemocníc, v civilných objektoch. S civilnými obeťami sa počítalo za účelom následnej protiizraelskej propagandy. Tento zámer dosiahli. Všíma si dnes niekto, že väčšina informácií o situácii v Gaze je zo zdrojov Hamásu? Koľkí vedia, že humanitárna pomoc občanom Gazy, pod „patronátom“ OSN je cestou k nim rozkrádaná a obchodovaná?
Veľmi si prajem slobodnú Palestínu. Veľmi si prajem demokratickú Palestínu. Veľmi si prajem demokratický štát občanov Palestíny. Ako preživší holokaust, a mnohých rokov života v neslobodnom komunistickom režime, si však súčasne viem predstaviť, že to je úloha zhruba pre dve generácie. Dve generácie! Dve generácie normálneho spolužitia bez mocenských geopolitických záujmov (Irán Rusko a podobne) za chrbtom.
Áno, prajem si na Blízkom Východe mier, nie prímerie ktoré bude iba prestávkou medzi vojnami. Bude to aj mier pre ľudí, ktorí práve nežijú na Blízkom Východe, ale chápu, že nejde o lokálny konflikt. Podobne ako na Ukrajine, ktorá čelí agresii teroristického ruského štátu, ide o konflikt globálny a súčasne civilizačný.
Každé mŕtve dieťa, jeho zavraždená alebo znásilnená matka, všetci starí rodičia týchto detí a vnúčat ukazujú prstom na nás, ktorí sme tomu nezabránili v mene nejakej perverznej ideológie, náboženského fanatizmu, predsudkom, účelovej propagandy, zvrátených potkaniarov a ich nadháňačov.
Nazad na zem a do reality: Áno, existujú vojny obranné a vojny útočné. Právo na obranu je svätá povinnosť napadnutého. A áno vojny sa vyhrávajú porážkou nepriateľa. Porážkou – nie vytlačením z vlastného územia. Hamás musí byť porazený! Hamás, nie Palestinci. Stane sa tak v záujme mieru.
Kolaborácia, alebo nebodaj oslava agresora, je zvrhlosť, bez ohľadu na ich náboženskú vieru, politickú ideológiu, národnú príslušnosť, etnicitu...
Mimochodom som si pri písaní spomenul na knihu Svetlany Alexejevičovej „Vojna nemá ženskú tvár“. No, nemá! Z médií sa nám však deň čo deň prihovárajú „obchodníci so smrťou“. Majú konkrétne tváre, svoje politiky „na všetky svetové strany“, svoje „národné záujmy“…, svoje kšefty. Pacifistické reči ich nezastavia. Rozumejú iba sile.
Opakujem: Som za slobodnú Palestínu! Som za slobodnú Ukrajinu! Možnosti, ktoré mám, sú však limitované mojou pozíciou a rolou. Chválim, a budem chváliť, vzdor a rebéliu v mene života všade, kde dosiahnem dnes a denne. Chcem tým povedať, že vzývam nádej. Spočíva v zápase. Spočíva v metafore, symbolizovanej ikonickou knihou Viktora Emanuela Frankla, s názvom „A napriek všetkému povedať životu áno“.
Poznámka:
Text som poslal na uverejnenie do Denníka N 25-teho mája 2025 a má byť publikovaný tridsiateho mája. Medzičasom boli na Slovensku aj v Česku uverejnené viaceré texty k tejto téme. Na Slovensku napríklad od Andreja Bána (O petícii, ktorá nešťastným spôsobom prepojila Rusko a Izrael — Denník N) a Grigorija Mesežnikova (Prečo som nepodpísal výzvu vláde: zlé prirovnanie a slepota na jedno oko — Denník N). Extrémy na oboch póloch politického spektra majú jasno. Aktuálna moc na Slovensku, ktorá má s liberálnou demokraciou problém, sa téme cudne vyhýba. Verejnosť je polarizovaná. Mám neblahé tušenie, že ide o rozbušku, ktorá vnesie po najbližších voľbách nepokoj do zahraničnej politiky, ako verím a dúfam, víťaznej demokratickej koalície.