mi paní Hyndráková z Terezinské iniciativy poslala pro mne zvláštní dopis. Napsala ho na adresu této instituce Irma Havašová, narozená v roce 1908. Dopis byl v archivu Terezínské iniciativy zaevidován v lednu 1995. Zde je fragment: „Dolu podpísaná I.Havašová som Vám už pár krát odpovedala, žiaľ len skúpo, na niektoré Vaše dotazy. Teraz, na Vašu žiadosť čo sa týka detí, Vám snáď napíšem o niečo viac a snáď bude niečo použiteľné... Hneď po príjazde do Terezína ma správa geta zaradila ako upratovačku do detskej nemocnice, kde bol lekárom Holanďan, vrchná sestra Češka a ja Slovenka. Detí bolo okolo sto, rôznej národnosti ... Usudzujem, že vekovo mohli mať naši pacienti od 2 do 15 rokov. Boli rôznej národnosti : Holanďania, Dáni, Nemci, Česi, Slováci a iní... Keď už písem o deťoch, bolo nevšedné byť pri pôrode Fedorka Gála. Bývali sme šesť žien a šesť detí spolu v jednej izbe Magdeburgskej kasárne, a vtedy sa prihlásil , na ten škaredý svet, náš Fedorko. Ani krém, ani zasypací prášok, mydlo nebolo, nehovoriac o plienkach. Borika, mamička, nestratila hlavu. Začala prať mužskú bielizeň a zato z blšieho trhu doniesli výbavičku...“

A teď se podívejte na epizodu z www.kratkadlouhacesta.cz: