Našiel som si v telefóne niekoľko dní starý neprijatý hovor od Ferka Guldana.
Zavolal som. Bolo asi desať hodín dopoludnia.
Fero: „Ahoj. Prečo voláš?“
Ja: „Iba tak. Chcel som ti povedať, že ťa mám rád.“
Fero: „Aj ja teba.“
Ja: „Kde si?“
Fero: „V šenku. Čakám na Irenku. Má skúšku.“
O pár dní mi prišla SMS-ka od Mira Polláka:
„Ahoj, Fedor, keď si pozrieš /prečítaš knihu o Ferovi, prosím Ťa zareaguj srdcom a mozgom. Som naozaj úprimne zvedavý.“
Odpovedám ako mám vo zvyku, čiže nahlas:
„Kniha o Ferkovi je úkaz, rovnako ako on sám. Zatiaľ som si ju iba prelistoval. Možno ju niekedy aj prečítam, vrátane príspevkov jeho blízkych. Srdcom a mozgom mám však jasno už dávno: On je naozaj to, čo robí – má rád ľudí a robí pre ľudí. V prestávkach rozpráva a rozpráva. Do nemoty. A popíja. Aj ty, až na to popíjanie, si rovnaký. Ste dobrá dvojka. Je úplne jedno, kto knihy, ktoré o Ferovi, a s Ferom, vydávaš, číta. Mozgom a (hlavne) srdcom je to jasné roky rokúce. A keď sa na konci ozve čľup a JA, TY a MY splynieme v JEDNO, ktorého meno je tajomné, nepochopiteľné a neuchopiteľné, dielo bude zavŕšené.“
A keďže máme vianočné sviatky a nový rok na spadnutie, hovorím: Budúci rok bude ťažký, smutný, ale - tak sa mi zdá - prelomový. Prelomový nie v havlovskom zmysle, teda že by pravda a láska rovno zvíťazila, ale v smerovaní. Ako mi práve napísal iný Fero (Mikloško): „Ďakujme Hospodinovi, že nám doprial dožiť sa za jeden ľudský život takých významných chvíľ. A teraz musíme ešte všetci zabrať.“ Každý po svojom, každý ako vie, môže a chce, dodávam.
Poznámka: Knihu Fero Guldan – som to, čo robím, s láskou a porozumením napísal Karol Sudor. Vydalo občianske združenie KRÁSNY SPIŠ. Levoča 2024.
Písané pre Denník N
Fero: „Ahoj. Prečo voláš?“
Ja: „Iba tak. Chcel som ti povedať, že ťa mám rád.“
Fero: „Aj ja teba.“
Ja: „Kde si?“
Fero: „V šenku. Čakám na Irenku. Má skúšku.“
O pár dní mi prišla SMS-ka od Mira Polláka:
„Ahoj, Fedor, keď si pozrieš /prečítaš knihu o Ferovi, prosím Ťa zareaguj srdcom a mozgom. Som naozaj úprimne zvedavý.“
Odpovedám ako mám vo zvyku, čiže nahlas:
„Kniha o Ferkovi je úkaz, rovnako ako on sám. Zatiaľ som si ju iba prelistoval. Možno ju niekedy aj prečítam, vrátane príspevkov jeho blízkych. Srdcom a mozgom mám však jasno už dávno: On je naozaj to, čo robí – má rád ľudí a robí pre ľudí. V prestávkach rozpráva a rozpráva. Do nemoty. A popíja. Aj ty, až na to popíjanie, si rovnaký. Ste dobrá dvojka. Je úplne jedno, kto knihy, ktoré o Ferovi, a s Ferom, vydávaš, číta. Mozgom a (hlavne) srdcom je to jasné roky rokúce. A keď sa na konci ozve čľup a JA, TY a MY splynieme v JEDNO, ktorého meno je tajomné, nepochopiteľné a neuchopiteľné, dielo bude zavŕšené.“
A keďže máme vianočné sviatky a nový rok na spadnutie, hovorím: Budúci rok bude ťažký, smutný, ale - tak sa mi zdá - prelomový. Prelomový nie v havlovskom zmysle, teda že by pravda a láska rovno zvíťazila, ale v smerovaní. Ako mi práve napísal iný Fero (Mikloško): „Ďakujme Hospodinovi, že nám doprial dožiť sa za jeden ľudský život takých významných chvíľ. A teraz musíme ešte všetci zabrať.“ Každý po svojom, každý ako vie, môže a chce, dodávam.
Poznámka: Knihu Fero Guldan – som to, čo robím, s láskou a porozumením napísal Karol Sudor. Vydalo občianske združenie KRÁSNY SPIŠ. Levoča 2024.
Písané pre Denník N