Keď sa tesne po Novembri 1989 na námestiach objavili prví „vierozvestovia“ slovenského nacionalizmu, považoval som to za okrajovú kuriozitu.
Akísi ľudkovia so symbolmi vojnového slovenského štátu, s portrétmi Jozefa Tisa, rituálmi spojenými s adoráciou vojnovej Slovenskej republiky, ktorá vznikla v lone nacistického Nemecka a s jej súhlasom. Ich vizáž, heslá, popevky pôsobili na pozadí pádu komunistického režimu tragicky aj komicky súčasne. Menej komické však boli dôsledky ich politiky. Moja mamka vtedy poznamenala: „Toto som už videla a počula.“
Mená ich vodcov medzičasom zapadli. Na scénu prišli noví bojovníci za národnú vec, ako ju oni chápu. Ľud slovenský ich v dostatočnom počte, opakovane a v slobodných voľbách vysúva na piedestál moci. A oni nelenia.
Nelenia ani tí „cezpoľní“. Hovoria tomu zápas o nový svetový poriadok. Presadzujú ho terorom na Ukrajine a inde. Vymedzujú sa voči Západu, liberálnej demokracii, všelijakej inakosti, pretože prekáža ich chápaniu normálnosti. Dôsledkom sú kultúrne aj naozajstné vojny.
Nie je toho už dosť? Uvidíme sedemnásteho novembra. Uvidíme, či legenda, mýtus a symbolika tohto výročia budú znamenať aj nový začiatok. Na Bratislavskom hrade, ako som sa kdesi dočítal, bude v tom čase snem Smeru. Na slovenských námestiach sa bude po protestoch spievať štátna hymna. Po starom. Československá. Podaktorí si ešte pamätáme na hlas Marty Kubišovej pri podobnej príležitosti z pražskej tribúny. Sila pozitívnej emócie je spojená s týmto dňom. Pozitívnej! To je tá, ktorú temná tvár slovenského národovectva nepozná.
Vyšlo v Denníku N (31.10.2024)
Mená ich vodcov medzičasom zapadli. Na scénu prišli noví bojovníci za národnú vec, ako ju oni chápu. Ľud slovenský ich v dostatočnom počte, opakovane a v slobodných voľbách vysúva na piedestál moci. A oni nelenia.
Nelenia ani tí „cezpoľní“. Hovoria tomu zápas o nový svetový poriadok. Presadzujú ho terorom na Ukrajine a inde. Vymedzujú sa voči Západu, liberálnej demokracii, všelijakej inakosti, pretože prekáža ich chápaniu normálnosti. Dôsledkom sú kultúrne aj naozajstné vojny.
Nie je toho už dosť? Uvidíme sedemnásteho novembra. Uvidíme, či legenda, mýtus a symbolika tohto výročia budú znamenať aj nový začiatok. Na Bratislavskom hrade, ako som sa kdesi dočítal, bude v tom čase snem Smeru. Na slovenských námestiach sa bude po protestoch spievať štátna hymna. Po starom. Československá. Podaktorí si ešte pamätáme na hlas Marty Kubišovej pri podobnej príležitosti z pražskej tribúny. Sila pozitívnej emócie je spojená s týmto dňom. Pozitívnej! To je tá, ktorú temná tvár slovenského národovectva nepozná.
Vyšlo v Denníku N (31.10.2024)