Napísal mi kamarát: „Milý Fedore, úvodem citát, který mne dnes po ránu pobavil: ‚Demokracie je jenom kolektivní halucinace, která se jednou za pár let manifestuje ve veřejném prostoru jako portrétní galerie sociopatů, jejichž prázdné tváře si nárokují monopol definovat naše štěstí.‘
To teď napsal po rakouských volbách spisovatel Thomas Glavinice.“
Odpísal som: „Ta definice je vtipná. Jenom přemýšlím, jaký je rozdíl mezi vládami jednoho sociopata a mnoha sociopatů. Jasně, rakouské volby sledují trend, který momentálně jede v našem civilizačním okruhu. Občas ovšem nezaškodí komparativní pohled.“
Komparatívny znamená porovnávací. V tomto prípade medzi liberálnymi demokraciami a jej neliberálnymi a nedemokratickými verziami. Otázka znie: Je lepší jeden psychopat pri moci alebo ich množina? Asi množina, myslím si. Budú sa rušiť navzájom plus v liberálnych demokraciách je veľká šanca, že sa k moci občas dostanú aj naozajstní demokrati. A práve o tom je dnešný zápas o jej prežitie.
Druhá otázka v poradí znie: A ako sa to dá zariadiť? To keby som vedel. Môžem len konštatovať, že vzdorom proti atmosfére tuposti a rozkladu. Vzdorom, ktorý je nasmerovaný k diagnóze a riešeniam skutočných spoločenských problémov. K diagnóze a riešeniam, ktoré presahujú kraviny a úzkoprsosť hlavných aktérov aktuálneho spoločenského diania.
To je však žalostne málo. Žalostne málo, ak ten zápas chápeme bez mobilizácie verejnosti. Bez skutočných lídrov. Bez ilúzií. Dá sa však žiť bez ilúzií? Nedá! Je to zápas bez konca. Treba veriť, že má zmysel. V opačnom prípade je každá obeť prehrou. A je to práve táto viera, ktorá by mohla motivovať demokratov rôznych konfesií a politického presvedčenia. Nie vo všetkom, samozrejme, ale…
Nazad na začiatok. Komparatívny pohľad na aktuálnu súčasnosť v globálnej perspektíve naznačuje tri veci: 1) sme ešte stále oáza slobody a blahobytu, 2) spolovice nazúrení na tú druhú polovicu takmer do nepríčetnosti, 3) ľudskosť, slušnosť a znášanlivosť nemajú navlečený národný kroj a plné ústa národných záujmov. Sú univerzálne. Patria, ako šanca, všetkým.
Uverejnené v Denníku N 2.10.2024
Odpísal som: „Ta definice je vtipná. Jenom přemýšlím, jaký je rozdíl mezi vládami jednoho sociopata a mnoha sociopatů. Jasně, rakouské volby sledují trend, který momentálně jede v našem civilizačním okruhu. Občas ovšem nezaškodí komparativní pohled.“
Komparatívny znamená porovnávací. V tomto prípade medzi liberálnymi demokraciami a jej neliberálnymi a nedemokratickými verziami. Otázka znie: Je lepší jeden psychopat pri moci alebo ich množina? Asi množina, myslím si. Budú sa rušiť navzájom plus v liberálnych demokraciách je veľká šanca, že sa k moci občas dostanú aj naozajstní demokrati. A práve o tom je dnešný zápas o jej prežitie.
Druhá otázka v poradí znie: A ako sa to dá zariadiť? To keby som vedel. Môžem len konštatovať, že vzdorom proti atmosfére tuposti a rozkladu. Vzdorom, ktorý je nasmerovaný k diagnóze a riešeniam skutočných spoločenských problémov. K diagnóze a riešeniam, ktoré presahujú kraviny a úzkoprsosť hlavných aktérov aktuálneho spoločenského diania.
To je však žalostne málo. Žalostne málo, ak ten zápas chápeme bez mobilizácie verejnosti. Bez skutočných lídrov. Bez ilúzií. Dá sa však žiť bez ilúzií? Nedá! Je to zápas bez konca. Treba veriť, že má zmysel. V opačnom prípade je každá obeť prehrou. A je to práve táto viera, ktorá by mohla motivovať demokratov rôznych konfesií a politického presvedčenia. Nie vo všetkom, samozrejme, ale…
Nazad na začiatok. Komparatívny pohľad na aktuálnu súčasnosť v globálnej perspektíve naznačuje tri veci: 1) sme ešte stále oáza slobody a blahobytu, 2) spolovice nazúrení na tú druhú polovicu takmer do nepríčetnosti, 3) ľudskosť, slušnosť a znášanlivosť nemajú navlečený národný kroj a plné ústa národných záujmov. Sú univerzálne. Patria, ako šanca, všetkým.
Uverejnené v Denníku N 2.10.2024