Je o mžikoch (blikoch), ktoré formujú každodenný život láskavých a súcitných ľudí. Láskavých, súcitných a kreatívnych. Láskavých, súcitných, kreatívnych a milujúcich.

Otvára dvere do súkromia aj do verejného priestoru. Verejného v dobrom význame tohto slova, čiže bez trpkosti a negatívnych emócií.

Je o odchádzaní, presnejšie o završovaní. O jeho nemožnosti kvôli zodpovednosti k tým, ktorí zostávajú. O dôstojnom odchádzaní. Dôstojnom až na dreň.

Je tiež o starobe, ktorá je odsúvaná kamsi na perifériu verejného. Odsúvaná často bez empatie. Odsúvanie nevyhnutného je zločin na každom z nás. Každom!

Je to kniha o neľpení. Neľpení na veciach, na majetku, na egu. Ľpenie je alfou a omegou väčšiny trablov, ktoré sa pripisujú našej aktuálnej civilizovanosti a kultúrnosti.

A pritom by bolo čím sa chváliť. Autorka po sebe zanecháva výraznú stopu aj svojou tvorbou. Výraznú! A dáva nám nahliadnuť aj do zákutia životov blízkych.

Blízkych, ktorých životy nespočívali len v písaní, hovorení, mudrovaní..., ale aj v akcii, ktorá menila náš slovenský svet. K lepšiemu, aj keď často bolestivo a kriticky.

Mne osobne odkrýva aj životy ľudí, s ktorými som trávil podstatné epizódy svojho života. Napríklad privátny svet Petra Zajaca, ktorý formoval mnohé moje názory.

Rozmýšľal som, či k tomuto krátkemu textu nepridám aj niekoľko citácií. Nedá sa. Musel by som prepisovať takmer celú knihu. Odporúčam prečítať.

Poznámka: Píšem o Altinej knihe Kradmo, ktorú vydal F.R. & G. (Ivanka pri Dunaji 2024). Text som publikoval na www.tyzden.sk.