Potreba nádeje stvorila viery. Mnohé viery. Náboženské i politické. A veriacich, samozrejme. Tí si idú často po krku.
Obrazne aj naozaj, z fanatizmu, pre moc a peniaze alebo z hlupáctva.
Dodávam, že je ich síce veľa, ale nie dosť na to, aby dielo dokonali. Vo svete mnohých vier je užitočný pohľad z vtáčej perspektívy. Vo vzájomnej previazanosti a odkázanosti spočíva nádej, v schopnosti rozprávať sa a spolupracovať. Hlásatelia nacionálneho izolacionizmu sú potkaniari, za ktorými kráčajú davy do priepasti.
Heslo dňa by malo znieť: Sme proti! Jeho skandovanie je však nanič, keď nenasleduje akcia na ceste konfrontácie s výzvami doby. Je ich veľa, sú známe (klíma, bieda, vojny...) a riešenia sprevádzajú obete a utrpenie. Rozdávať sito s výzvami má zmysel.
Ako v tejto situácii konať? Pripraviť sa na obranu liberálnej demokracie a civilizačnej príslušnosti. Predpokladá to však legitimitu spôsobov, výtlak nespokojnej verejnosti a lídrov. Výtlak a lídri sú úzky profil. V kritickom ohrození sa takmer vždy našlo jedno i druhé.
Jedno aj druhé sú však pod tlakom dobových interpretácií a nadobúdajú dikciu príbehov „dotváraných“ do podoby mýtov. Ladislav Kováč, skvelý slovenský evolučný biológ, tvrdí, že ľudia sú mýtotvorné a mýtofilné bytosti. Ľudská mýtofilnosť a mýtotvornosť však často slúžia predovšetkým potrebám aktuálnej moci a jej sklonu zneužívať dejiny.
Heslá o pôde a krvi, Bohu a národe sa stávajú zbraňami hromadného ničenia. To podstatné ostáva tajomstvom. Dávame mu rôzne mená, napríklad láska a kreativita, ale mená sú nanič, keď sa míňajú so životom.
A život stráca zmysel, keď chýba nádej, ktorá je namierená do budúcnosti. Hľadaj ju, kde chceš, ako môžeš a vieš, len pri tom neubližuj iným – sme JEDNO, včera, dnes aj zajtra. A keď ublížiš, prijmi svoj podiel viny a nezabudni povedať prepáč. Najlepšie živému. Kým je čas.
Povedali sme, že ľudská mýtofilnosť a mýtotvornosť slúžia predovšetkým potrebám aktuálnej moci pri zneužívaní dejín. „Pravdivá“ je však aj opačná interpretácia. Mýty sú dejiny, ktoré žijeme, a rezignovať na ich formatívnu a mobilizačnú rolu je číry nezmysel. Špecifickou súčasťou mytológie sú monomýty – príbehy hrdinov. Hrdinov, ktorí v krízových situáciách ponúkajú historický odkaz, návod na konanie. Máme takých pre súčasnosť?
V horizonte „živej pamäti“, čiže zhruba troch-štyroch generácií, má status legendy pre obdobie pred prvou svetovou vojnou napríklad T. G. Masaryk. V čase odboja proti nacizmu česko-slovenská skupina výsadkárov, ktorá uskutočnila atentát na Heydricha. V období raného komunizmu povedzme kontroverzne interpretovaní bratia Mašínovci.
Z obdobia komunizmu je to Václav Havel, ktorý si zachoval pozíciu legendy aj po novembri 1989. S obdobím „tu a teraz“ máme trochu problém. Nie všetci adepti stihli zomrieť, nie všetci „držali lajnu“ étosu hodného nasledovania a nie všetky udalosti sú interpretačne uzavreté.
Napríklad taký Vladimír Mečiar bol svojho času, hovorím o 90. rokoch, opakovane adorovaný ako víťaz slobodných a demokratických volieb. Dnes si už aj jeho voliči zväčša pri spomienkach na obdobie „mečiarizmu“ odpľúvajú. Jeho vtedajší odporcovia z vedenia Verejnosti proti násiliu boli pomerne rýchlo vysunutí z politiky aj z verejného života a dnes je z novembra 1989 štátny sviatok.
Robert Fico vyhral slobodné a demokratické voľby dokonca štyri razy. Nádejam sa, že obdobie „ficizmu“ sa raz stane čiernou škvrnou moderných dejín Slovenska. Tak čo sú teda víťazstvá a prehry v dejinnej perspektíve?
Poznámka: Text bol uverejnený 5. septembra 2024 v denníku SME. Ide o úryvok z pripravovanej knihy Pavla Friča, Fedora Gála a Michala Horského o rebéliách a protestoch pod názvom MY SME PROTI!. Knihu vydáva pražský verejno – prospešný spolok Anaon. Od polovice októbra bude zdarma, vo formáte pdf, k dispozícii na stránke vydavateľa.
Dodávam, že je ich síce veľa, ale nie dosť na to, aby dielo dokonali. Vo svete mnohých vier je užitočný pohľad z vtáčej perspektívy. Vo vzájomnej previazanosti a odkázanosti spočíva nádej, v schopnosti rozprávať sa a spolupracovať. Hlásatelia nacionálneho izolacionizmu sú potkaniari, za ktorými kráčajú davy do priepasti.
Heslo dňa by malo znieť: Sme proti! Jeho skandovanie je však nanič, keď nenasleduje akcia na ceste konfrontácie s výzvami doby. Je ich veľa, sú známe (klíma, bieda, vojny...) a riešenia sprevádzajú obete a utrpenie. Rozdávať sito s výzvami má zmysel.
Ako v tejto situácii konať? Pripraviť sa na obranu liberálnej demokracie a civilizačnej príslušnosti. Predpokladá to však legitimitu spôsobov, výtlak nespokojnej verejnosti a lídrov. Výtlak a lídri sú úzky profil. V kritickom ohrození sa takmer vždy našlo jedno i druhé.
Jedno aj druhé sú však pod tlakom dobových interpretácií a nadobúdajú dikciu príbehov „dotváraných“ do podoby mýtov. Ladislav Kováč, skvelý slovenský evolučný biológ, tvrdí, že ľudia sú mýtotvorné a mýtofilné bytosti. Ľudská mýtofilnosť a mýtotvornosť však často slúžia predovšetkým potrebám aktuálnej moci a jej sklonu zneužívať dejiny.
Heslá o pôde a krvi, Bohu a národe sa stávajú zbraňami hromadného ničenia. To podstatné ostáva tajomstvom. Dávame mu rôzne mená, napríklad láska a kreativita, ale mená sú nanič, keď sa míňajú so životom.
A život stráca zmysel, keď chýba nádej, ktorá je namierená do budúcnosti. Hľadaj ju, kde chceš, ako môžeš a vieš, len pri tom neubližuj iným – sme JEDNO, včera, dnes aj zajtra. A keď ublížiš, prijmi svoj podiel viny a nezabudni povedať prepáč. Najlepšie živému. Kým je čas.
Povedali sme, že ľudská mýtofilnosť a mýtotvornosť slúžia predovšetkým potrebám aktuálnej moci pri zneužívaní dejín. „Pravdivá“ je však aj opačná interpretácia. Mýty sú dejiny, ktoré žijeme, a rezignovať na ich formatívnu a mobilizačnú rolu je číry nezmysel. Špecifickou súčasťou mytológie sú monomýty – príbehy hrdinov. Hrdinov, ktorí v krízových situáciách ponúkajú historický odkaz, návod na konanie. Máme takých pre súčasnosť?
V horizonte „živej pamäti“, čiže zhruba troch-štyroch generácií, má status legendy pre obdobie pred prvou svetovou vojnou napríklad T. G. Masaryk. V čase odboja proti nacizmu česko-slovenská skupina výsadkárov, ktorá uskutočnila atentát na Heydricha. V období raného komunizmu povedzme kontroverzne interpretovaní bratia Mašínovci.
Z obdobia komunizmu je to Václav Havel, ktorý si zachoval pozíciu legendy aj po novembri 1989. S obdobím „tu a teraz“ máme trochu problém. Nie všetci adepti stihli zomrieť, nie všetci „držali lajnu“ étosu hodného nasledovania a nie všetky udalosti sú interpretačne uzavreté.
Napríklad taký Vladimír Mečiar bol svojho času, hovorím o 90. rokoch, opakovane adorovaný ako víťaz slobodných a demokratických volieb. Dnes si už aj jeho voliči zväčša pri spomienkach na obdobie „mečiarizmu“ odpľúvajú. Jeho vtedajší odporcovia z vedenia Verejnosti proti násiliu boli pomerne rýchlo vysunutí z politiky aj z verejného života a dnes je z novembra 1989 štátny sviatok.
Robert Fico vyhral slobodné a demokratické voľby dokonca štyri razy. Nádejam sa, že obdobie „ficizmu“ sa raz stane čiernou škvrnou moderných dejín Slovenska. Tak čo sú teda víťazstvá a prehry v dejinnej perspektíve?
Poznámka: Text bol uverejnený 5. septembra 2024 v denníku SME. Ide o úryvok z pripravovanej knihy Pavla Friča, Fedora Gála a Michala Horského o rebéliách a protestoch pod názvom MY SME PROTI!. Knihu vydáva pražský verejno – prospešný spolok Anaon. Od polovice októbra bude zdarma, vo formáte pdf, k dispozícii na stránke vydavateľa.