S Mirom Švolíkom spolupracujeme na knihách roky rokúce. Ja píšem a on fotí. Nejde o ilustrácie, ale o dialóg dvoch autorov.
Zvláštnosťou našej spolupráce je, že náš dialóg je bez slov. Povieme si tému a ideme na to. Keď sa po nejakom čase stretneme nad jeho fotkami a mojimi textami, povieme si pár slov, dáme si pohár vína a ideme do finále.
Posledná, z viac ako desiatky našich kníh, je práve pred dokončením. Volá sa „MY SME PROTI!“ a je o rebéliách a protestných hnutiach. Píšem ju s dvomi kamarátmi - Paľom Fričom a Michalom Horským, mimoriadne kompetentnými osobnosťami a skvelými parťákmi. Je aktuálna a chceme, aby mobilizovala ľudí do akcie, pretože tomu, čo sa okolo nás deje, sa nechceme pasívne prizerať, alebo o tom iba mudrlantsky tliachať. Pred pár dňami mi Miro napísal:
Ahoj Fedor,
včera ma napadlo, že do knihy o rebéliách a protestných hnutiach by sa hodili moje fotografie zo série Kvetiny slasti. Tieto fotografie sú pravdepodobne najväčšia rebélia, ktorú som vo svojej tvorbe urobil. Súvisí to s oslobodzovaním žien (takto som to myslel od začiatku práce na tejto sérii). Oslobodzovanie žien pokladám za najväčšiu rebéliu v 21. storočí. Keď sa im to podarí, možno sa ľudstvo ešte zachráni.
Fotografie aj s textom som poslal kamarátovi a, opakovane oceňovanému, grafikovi Milanovi Nedvědovi. Prebehol medzi nami takýto dialóg:
Ahoj MIlane, Miro posílá ukázky fotografií. Bude jich od pěti do deseti. Text bude rozkouskován jako popisky.
Milan: já tu sérii znám, jsou hambatý.
Ja: Nejsou.
Milan: Tak jmenuje se to Květiny slasti, je to focený z pěti centimetrů blízko. Ženská energie, sexualita, přitažlivost (jeho slova). Proč by to nemělo být hambatý? :-)
Fedor: Protože ženské tělo není hanbatý, nýbrž krásný, dávající život, nemáš-li hanbatou mysl.
No, úprimne, hanbatú myseľ máme tak trochu všetci a je to prirodzené a fajn. Našu knihu to „odľahčí“ a súčasne obohatí. Slovo „odľahčí“ je v úvodzovkách oprávnene. Tá posledná veta Mirovho emailu objasňuje, prečo.
Aby bolo jasné, o čom hovorím, tu je ilustračné foto z Mirovej série (https://mirosvolik.cz/):
Text som poslal do redakcií SME, do Denníka N a pridal odkaz na portál donio.sk, kde zbierame peniaze na vydanie knihy. Obratom mi odpísali, že ide o reklamu na našu knihu a poslali ma kamsi. Mali pravdu, ide o reklamu na našu knihu. Kde však má spisovateľ, fotograf, grafik... hľadať podporu pre svoju nekomerčnú tvorbu? Na ministerstve kultúry? Skúšam to teda na svojom privátnom blogu, komunitnom facebooku. Mimochodom, podobnú peripetiu som absolvoval so štyrmi slovenskými vydavateľmi (aktuality.sk, Denník N, SME, .týždeň a Absynt). Podaktorí sa neunúvali ani s odpoveďou na moju ponuku. A to sme v dobrom vzťahu a považujem sa za ich externého autora.
Skončil som v pražskej chránenej dielni Lemniskáta, ich pridruženej charitatívnej nadácii Anaon a na darcovskej platfome donio.sk: https://donio.sk/fedor-gal-posledna-kniha.
Posledná, z viac ako desiatky našich kníh, je práve pred dokončením. Volá sa „MY SME PROTI!“ a je o rebéliách a protestných hnutiach. Píšem ju s dvomi kamarátmi - Paľom Fričom a Michalom Horským, mimoriadne kompetentnými osobnosťami a skvelými parťákmi. Je aktuálna a chceme, aby mobilizovala ľudí do akcie, pretože tomu, čo sa okolo nás deje, sa nechceme pasívne prizerať, alebo o tom iba mudrlantsky tliachať. Pred pár dňami mi Miro napísal:
Ahoj Fedor,
včera ma napadlo, že do knihy o rebéliách a protestných hnutiach by sa hodili moje fotografie zo série Kvetiny slasti. Tieto fotografie sú pravdepodobne najväčšia rebélia, ktorú som vo svojej tvorbe urobil. Súvisí to s oslobodzovaním žien (takto som to myslel od začiatku práce na tejto sérii). Oslobodzovanie žien pokladám za najväčšiu rebéliu v 21. storočí. Keď sa im to podarí, možno sa ľudstvo ešte zachráni.
Fotografie aj s textom som poslal kamarátovi a, opakovane oceňovanému, grafikovi Milanovi Nedvědovi. Prebehol medzi nami takýto dialóg:
Ahoj MIlane, Miro posílá ukázky fotografií. Bude jich od pěti do deseti. Text bude rozkouskován jako popisky.
Milan: já tu sérii znám, jsou hambatý.
Ja: Nejsou.
Milan: Tak jmenuje se to Květiny slasti, je to focený z pěti centimetrů blízko. Ženská energie, sexualita, přitažlivost (jeho slova). Proč by to nemělo být hambatý? :-)
Fedor: Protože ženské tělo není hanbatý, nýbrž krásný, dávající život, nemáš-li hanbatou mysl.
No, úprimne, hanbatú myseľ máme tak trochu všetci a je to prirodzené a fajn. Našu knihu to „odľahčí“ a súčasne obohatí. Slovo „odľahčí“ je v úvodzovkách oprávnene. Tá posledná veta Mirovho emailu objasňuje, prečo.
Aby bolo jasné, o čom hovorím, tu je ilustračné foto z Mirovej série (https://mirosvolik.cz/):
Text som poslal do redakcií SME, do Denníka N a pridal odkaz na portál donio.sk, kde zbierame peniaze na vydanie knihy. Obratom mi odpísali, že ide o reklamu na našu knihu a poslali ma kamsi. Mali pravdu, ide o reklamu na našu knihu. Kde však má spisovateľ, fotograf, grafik... hľadať podporu pre svoju nekomerčnú tvorbu? Na ministerstve kultúry? Skúšam to teda na svojom privátnom blogu, komunitnom facebooku. Mimochodom, podobnú peripetiu som absolvoval so štyrmi slovenskými vydavateľmi (aktuality.sk, Denník N, SME, .týždeň a Absynt). Podaktorí sa neunúvali ani s odpoveďou na moju ponuku. A to sme v dobrom vzťahu a považujem sa za ich externého autora.
Skončil som v pražskej chránenej dielni Lemniskáta, ich pridruženej charitatívnej nadácii Anaon a na darcovskej platfome donio.sk: https://donio.sk/fedor-gal-posledna-kniha.