V poslednom čase sa vo verejnom priestore diskutuje o slovenskej emigrácii (tí najlepší odchádzajú), o slovenskej kultúre (uzurpovali si ju ľudia nekultúrni), o slovenskej politike (neschopnosť kamufluje nacionalizmus)
a iných neveselých témach.
Že by však na malom Slovensku bolo zadubencov a ľudí, ktorí si vidia iba do vlastného taniera a peňaženky viac, ako vo väčšom Česku a inde? Nie! Symbolmi problému sú ľudia ako Fico, Babiš, Orbán, Trump a im podobní. Dá sa s tým bojovať? Existuje nádej?
Úspešný film, ktorý ukázal jednu z tvárí nášho civilizačného úpadku, sa volá Zóna záujmu. Je to silná metafora a myslím, že platí aj na múry a ploty, ktoré staviame medzi seba a tých ostatných. Toto je kľúčová kultúrna vojna dneška, a nie liberalizmus, LGBTI+ a podobné!
Nádej sa volá rebélia, protestné hnutia, vzdor. Ony zviditeľnia lídrov pre časy kríz, a príťažlivosť hesiel o ľudskosti, slušnosti a znášanlivosti. Nie náboženské a politické viery! Nie zneužívanie legiend, mýtov a rituálov! Nie apel na národné cítenie a národné záujmy!
Veď čo je národné v globalizovanom svete? A je štát čosi viac, ako servis pre relatívne bezpečné miesto pobývania pestrej inakosti za hradbami zdieľaných a rešpektovaných pravidiel? A ako vnímať mocných, ktorí chcú byť ešte mocnejší a bohatší?
Aktuálny marazmus je výzva do akcie! Mudrovanie za stolom a verejné fňukanie je nanič. Vlastne je nepriateľom demokracie, s prívlastkom liberálna, na smiech. Pozitívna morálka je dobrá navigácia, aj keď neponúka „mapu“ a nie je grátis.
Proti heslám o tradičných hodnotách postavme tézu o ich odvekej zakotvenosti do mnohých duchovných ciest a situačnej premenlivosti v chode dejín. Proti ilúzii o moci rozumu postavme duchovnosť, kultúru a umenia. Sú ako Jin a Jang, tvoria celok života.
Postavme sa vodcom, ktorí sa vezú na negatívnych emóciách davov! Postavme sa im každý osobne a každý za seba. Sloboda je vlastnosť konkrétneho človeka. Až nadkritické množstvo slobodných ľudí dokáže vytvoriť slobodnú a zodpovednú spoločnosť.
K tomu nám pánboh pomáhaj. Každému ten jeho. A všetkým láska, čo je podstata pozitívnej morálky. Chcelo sa mi povedať pravda a láska. Čo je však pravda v pestrosti vier a kultúr, ktorými žijeme? Stačí keď budú spolu nažívať v mieri a k vzájomnému úžitku.
Poznámka:
Text vyšiel v denníku SME (30.7.2024). Táto verzia je bez redakčných zásahov. Prvý feedback prišiel od kamaráta, ktorý, podobne ako ja, žije v Česku. Povedal: „Je to furt dokola o tom istom Fedor. Má to nejaký zmysel?“ To by som tiež rád vedel.
Že by však na malom Slovensku bolo zadubencov a ľudí, ktorí si vidia iba do vlastného taniera a peňaženky viac, ako vo väčšom Česku a inde? Nie! Symbolmi problému sú ľudia ako Fico, Babiš, Orbán, Trump a im podobní. Dá sa s tým bojovať? Existuje nádej?
Úspešný film, ktorý ukázal jednu z tvárí nášho civilizačného úpadku, sa volá Zóna záujmu. Je to silná metafora a myslím, že platí aj na múry a ploty, ktoré staviame medzi seba a tých ostatných. Toto je kľúčová kultúrna vojna dneška, a nie liberalizmus, LGBTI+ a podobné!
Nádej sa volá rebélia, protestné hnutia, vzdor. Ony zviditeľnia lídrov pre časy kríz, a príťažlivosť hesiel o ľudskosti, slušnosti a znášanlivosti. Nie náboženské a politické viery! Nie zneužívanie legiend, mýtov a rituálov! Nie apel na národné cítenie a národné záujmy!
Veď čo je národné v globalizovanom svete? A je štát čosi viac, ako servis pre relatívne bezpečné miesto pobývania pestrej inakosti za hradbami zdieľaných a rešpektovaných pravidiel? A ako vnímať mocných, ktorí chcú byť ešte mocnejší a bohatší?
Aktuálny marazmus je výzva do akcie! Mudrovanie za stolom a verejné fňukanie je nanič. Vlastne je nepriateľom demokracie, s prívlastkom liberálna, na smiech. Pozitívna morálka je dobrá navigácia, aj keď neponúka „mapu“ a nie je grátis.
Proti heslám o tradičných hodnotách postavme tézu o ich odvekej zakotvenosti do mnohých duchovných ciest a situačnej premenlivosti v chode dejín. Proti ilúzii o moci rozumu postavme duchovnosť, kultúru a umenia. Sú ako Jin a Jang, tvoria celok života.
Postavme sa vodcom, ktorí sa vezú na negatívnych emóciách davov! Postavme sa im každý osobne a každý za seba. Sloboda je vlastnosť konkrétneho človeka. Až nadkritické množstvo slobodných ľudí dokáže vytvoriť slobodnú a zodpovednú spoločnosť.
K tomu nám pánboh pomáhaj. Každému ten jeho. A všetkým láska, čo je podstata pozitívnej morálky. Chcelo sa mi povedať pravda a láska. Čo je však pravda v pestrosti vier a kultúr, ktorými žijeme? Stačí keď budú spolu nažívať v mieri a k vzájomnému úžitku.
Poznámka:
Text vyšiel v denníku SME (30.7.2024). Táto verzia je bez redakčných zásahov. Prvý feedback prišiel od kamaráta, ktorý, podobne ako ja, žije v Česku. Povedal: „Je to furt dokola o tom istom Fedor. Má to nejaký zmysel?“ To by som tiež rád vedel.