podstatné je, čo spravíme teraz! A teraz sme v bode zlomu. O tom niet pochýb.
Je nanič, keď je vo verejnom priestore predčasný hurikán hotových „právd“, bez podložených faktov a motívov.
Rozhodujúce sú individuálne gestá a činy každého jednotlivca. Mimoriadny symbolický a faktický dosah budú mať gestá a činy verejných osobností, predovšetkým vodcovských a duchovných elít.
Podaná ruka ešte nie je dialóg, „iba“ dôležité gesto. Má, samozrejme, svoje limity. Podať ruku človeku, ktorý ti ju opľuje, je možné, ale zväčša zbytočné. Často však aj to má zmysel.
Dialóg po podaní ruky sa týka vecných problémov. Napríklad pilierov demokracie (sloboda slova, právny štát a tak podobne). Beh na dlhú trať! Sila a výdrž sú podmienky úspechu.
Mierou úspechu nie sú vyhrané bitky a situačné víťazstvá, ale nádej na dôstojný život v slobodných pomeroch. Pre každého má slovo nádej iný konkrétny obsah. Je to normálne.
Po ceste narazíme na kopec prekážok a konfliktov. Je to v poriadku, pokiaľ neprekročíme červenú čiaru, a tou je férovosť politického zápasu. Strážia ju, napríklad, médiá a právo na nesúhlas.
Zvláštnu pozíciu pritom majú názorové menšiny, pretože práve na periférii „hlavného prúdu“ sa rodia nové myšlienky a ich priekopníci. Dajme im šancu – ak nemobilizujú k násiliu a rozvratu.
Atentát na Róberta Fica, premiéra vlády Slovenskej republiky, je akt násilia a rozvratu. Vyjadrenie budúceho prezidenta Petra Pellegriniho zo šestnásteho mája 2024 je krok správnym smerom.
Povedal: „„Ak dnes ľudia na Slovensku niečo urgentne potrebujú, je aspoň základná zhoda slovenskej politickej reprezentácie. A ak nie zhoda, aspoň civilizovaná diskusia.“ Má pravdu.
Poznámka: Text je záznam ranného posedenia v jednej pražskej kaviarni s priateľom a evanjelickým farárom, Ondrejom Totschom (https://evangelicus.ecav.cz/personalia-ondrej-kotsch-jahen-pro-misijni-cinnost/). Na uverejnenie som ho poslal do Denníka N. Táto verzia je bez redakčného spracovania.
Rozhodujúce sú individuálne gestá a činy každého jednotlivca. Mimoriadny symbolický a faktický dosah budú mať gestá a činy verejných osobností, predovšetkým vodcovských a duchovných elít.
Podaná ruka ešte nie je dialóg, „iba“ dôležité gesto. Má, samozrejme, svoje limity. Podať ruku človeku, ktorý ti ju opľuje, je možné, ale zväčša zbytočné. Často však aj to má zmysel.
Dialóg po podaní ruky sa týka vecných problémov. Napríklad pilierov demokracie (sloboda slova, právny štát a tak podobne). Beh na dlhú trať! Sila a výdrž sú podmienky úspechu.
Mierou úspechu nie sú vyhrané bitky a situačné víťazstvá, ale nádej na dôstojný život v slobodných pomeroch. Pre každého má slovo nádej iný konkrétny obsah. Je to normálne.
Po ceste narazíme na kopec prekážok a konfliktov. Je to v poriadku, pokiaľ neprekročíme červenú čiaru, a tou je férovosť politického zápasu. Strážia ju, napríklad, médiá a právo na nesúhlas.
Zvláštnu pozíciu pritom majú názorové menšiny, pretože práve na periférii „hlavného prúdu“ sa rodia nové myšlienky a ich priekopníci. Dajme im šancu – ak nemobilizujú k násiliu a rozvratu.
Atentát na Róberta Fica, premiéra vlády Slovenskej republiky, je akt násilia a rozvratu. Vyjadrenie budúceho prezidenta Petra Pellegriniho zo šestnásteho mája 2024 je krok správnym smerom.
Povedal: „„Ak dnes ľudia na Slovensku niečo urgentne potrebujú, je aspoň základná zhoda slovenskej politickej reprezentácie. A ak nie zhoda, aspoň civilizovaná diskusia.“ Má pravdu.
Poznámka: Text je záznam ranného posedenia v jednej pražskej kaviarni s priateľom a evanjelickým farárom, Ondrejom Totschom (https://evangelicus.ecav.cz/personalia-ondrej-kotsch-jahen-pro-misijni-cinnost/). Na uverejnenie som ho poslal do Denníka N. Táto verzia je bez redakčného spracovania.