Muži v mojom veku vedia, o čom je reč. Každý síce tému prostaty vníma trochu inak a po svojom, ale všeobecne si rozumieme.
Napríklad to moje „trochu inak a po svojom“ rozvádzam nižšie. Teraz iba hovorím, že v každej situácii je aj čosi, ospravedlňujem sa, čo túto situáciu presahuje.
Príznaky prostatických problémov sú skvelá výhovorka na odriekanie všelijakých verejných a spoločenských akcií, liek proti žvatlaniu. Skoro každý pochopí, že predsa to nejde, aby som kdesi s čímsi podobným len tak postával a mudroval. Jednoducho som chorý. O veku sa hovoriť nepatrí. .
Nie sú to akési vymyslené problémy. Človek sa musí pomerne dobre orientovať v spoločenskom priestore. Niekde totiž verejné záchody jednoducho nemajú (napríklad v Bille na Žižkove) a inde sú iba v krčmách a reštauráciách. A aby personál nezazeral, dáte si aj pivo.
Prostatik stráca čas postávaním a posedávaním. Napríklad politické diskusie sa snažím úplne vypustiť - televíziu som prestal pozerať už dávno, a printové noviny nečítam. To iba zdraví jedinci v strednom a vyššom strenom veku si myslia, že je to dôležité. Nie je? Je? Pre mňa nie je.
Častejší kontakt so zdravotníckymi zariadeniami je tiež poučný. Ja som napríklad pochopil, že nie povesť špitála, ale emócia, ktorú vyžaruje doktor(ka) a jeho(jej) osobný prístup je podstatný. Moja urologička mi napríklad pri rozlúčke hovorí zlatíčko. Nedám na ňu dopustiť.
Trpiaci sa aj slamky chytá. Napríklad: odkedy sa v Prahe objavili obchodíky s konopnými mastičkami, zájdem a snorím po pultoch. Na prostatu som našiel olejček a na domov úhľadne zabalený HHC Premium Pre – Roll s nápisom Sběratelský předmět, za 230 korún českých.
Nevdojak si človek tiež uvedomuje, že klasický genderizmus má čosi do seba. V ženskej spoločnosti je téma prostaty nepatričná. Dobre mi však padlo, keď mi kamarát Jindra povedal: „Mne obrusovali prostatu pred desiatimi rokmi a nemám žiadne problémy.“
Úplne po novom začínam vnímať niektoré témy, ktoré boli síce dôležité aj predtým, ale stali sa osobným prežitkom naliehavejšie. Napríklad pojmy ako dôstojný život, dôstojná smrť, eutanázia. Všeobecnejšie ide o tému starnutia, staroby, smrti. Ďalšia kultúrna vojna na obzore?
A áno, telo. Fyzické a fyziologické, preniká duchovným a duševným až na dreň. Postarajú sa deti a vnúčatá? Hovorím deti a vnúčatá a nie štát a inštitúcie! Tie nech len fungujú. Zvláštne, v tejto chvíli mi za stolom pri písaní prebehol telom, mysľou a dušou záchvev. Postarajú, fungujú?
Slovko „Postarať sa“ implikuje kľúčovú otázku dneška: rodiny a komunity sú základom vzťahov, ktoré dávajú ľudskému životu zmysel bez ohľadu na zdieľané náboženské a ideologické viery. Vzťahy!, čiže JA a MY ako celok. Tejto téme sme s priateľom Petrom Pöthem venovali celú knihu (Ja a My - Gál Fedor, Pöthe Peter | Artforum - dobrodružstvo myslenia).
Písané pre Denník N
Príznaky prostatických problémov sú skvelá výhovorka na odriekanie všelijakých verejných a spoločenských akcií, liek proti žvatlaniu. Skoro každý pochopí, že predsa to nejde, aby som kdesi s čímsi podobným len tak postával a mudroval. Jednoducho som chorý. O veku sa hovoriť nepatrí. .
Nie sú to akési vymyslené problémy. Človek sa musí pomerne dobre orientovať v spoločenskom priestore. Niekde totiž verejné záchody jednoducho nemajú (napríklad v Bille na Žižkove) a inde sú iba v krčmách a reštauráciách. A aby personál nezazeral, dáte si aj pivo.
Prostatik stráca čas postávaním a posedávaním. Napríklad politické diskusie sa snažím úplne vypustiť - televíziu som prestal pozerať už dávno, a printové noviny nečítam. To iba zdraví jedinci v strednom a vyššom strenom veku si myslia, že je to dôležité. Nie je? Je? Pre mňa nie je.
Častejší kontakt so zdravotníckymi zariadeniami je tiež poučný. Ja som napríklad pochopil, že nie povesť špitála, ale emócia, ktorú vyžaruje doktor(ka) a jeho(jej) osobný prístup je podstatný. Moja urologička mi napríklad pri rozlúčke hovorí zlatíčko. Nedám na ňu dopustiť.
Trpiaci sa aj slamky chytá. Napríklad: odkedy sa v Prahe objavili obchodíky s konopnými mastičkami, zájdem a snorím po pultoch. Na prostatu som našiel olejček a na domov úhľadne zabalený HHC Premium Pre – Roll s nápisom Sběratelský předmět, za 230 korún českých.
Nevdojak si človek tiež uvedomuje, že klasický genderizmus má čosi do seba. V ženskej spoločnosti je téma prostaty nepatričná. Dobre mi však padlo, keď mi kamarát Jindra povedal: „Mne obrusovali prostatu pred desiatimi rokmi a nemám žiadne problémy.“
Úplne po novom začínam vnímať niektoré témy, ktoré boli síce dôležité aj predtým, ale stali sa osobným prežitkom naliehavejšie. Napríklad pojmy ako dôstojný život, dôstojná smrť, eutanázia. Všeobecnejšie ide o tému starnutia, staroby, smrti. Ďalšia kultúrna vojna na obzore?
A áno, telo. Fyzické a fyziologické, preniká duchovným a duševným až na dreň. Postarajú sa deti a vnúčatá? Hovorím deti a vnúčatá a nie štát a inštitúcie! Tie nech len fungujú. Zvláštne, v tejto chvíli mi za stolom pri písaní prebehol telom, mysľou a dušou záchvev. Postarajú, fungujú?
Slovko „Postarať sa“ implikuje kľúčovú otázku dneška: rodiny a komunity sú základom vzťahov, ktoré dávajú ľudskému životu zmysel bez ohľadu na zdieľané náboženské a ideologické viery. Vzťahy!, čiže JA a MY ako celok. Tejto téme sme s priateľom Petrom Pöthem venovali celú knihu (Ja a My - Gál Fedor, Pöthe Peter | Artforum - dobrodružstvo myslenia).
Písané pre Denník N