O štvrtej popoludní som vstal od stola a šiel sa prejsť. Teda, presnejšie kúpiť cigarety. Kareliasky. Tie predávajú na troch miestach v Prahe. Najbližšie za Karlínskym tunelom.
Cestou po Konevke (nedávno ju premenovali, neviem ako) som sa stavil vo Vinotéke pod Vítkovom. Pavel T. tam sedel so sluchátkami na ušiach. „Čo počúvaš?“ „Študijne“, odpovedal. Pavel je člen orchestra Národného divadla v Prahe. „A čo ťa čaká najbližšie?“, pýtam sa. „Hráme kdesi bigbít.“ „Bigbít?“ Siahol za seba a podal mi dve cédečka. Dal som si decko a od Marcela (barman) kúpil do krabičky srnčiu sviečkovú a pol litra vlašáku na víkend.
Za Karlínskym tunelom, pri zástavke metra, hral detský sláčikový orchester. Nádherne. Do otvoreného púzdra od huslí som hodil stovku a kúsok vedľa kúpil cigarety. Chvíľu som ešte postál pri detskom orchestri a šiel domov. Cestou som stretával hlavne matky s deťmi, ktoré hovorili po ukrajinsky alebo po rusky. Ich otcovia a manželia kúsok za hranicami bojujú a umierajú. Médiá sú toho plné. Podobne ako o utopených bežencoch, ktorí na pofidérnych plavidlách vyrážajú za vidinou mieru a blahobytu na Západ. O domácej politike pomlčím. Akurát Zuzana Čaputová nemusela hodiť flintu do žita, ale rozumiem jej.
Domov som dorazil chvíľu po piatej. Otvoril som petfľašu s vlašákom a začítal sa do úžasnej knihy Emmanuela Carréru Limonov. Výtržník, básnik, rebel, stratenec, spisovateľ, ochlasta, politik... Temný hrdina so svetlými okamihmi. Prežil život plný zvratov. Opakovane sa dvíhal a padal až na úplné dno. V zrelom veku dosiahol, po čom túžil celý život – vymaniť sa z „obyčajného života“ a stať sa slávnym a bohatým. Keď sa napokon lúčia, opýta sa Limonov autora svojho životopisu: „Prečo chcete napísať knihu práve o mne?“ „Lebo ste viedol strhujúci život. Romantický a nebezpečný, v ktorom ste vzal na seba riziko, že sa zamotáte do dejín.“ „Áno, život na hovno.“, utrúsi Limonov.
Poznámka: Kniha vyšla nedávno vo vydavateľstve Absynth.
Písané pre Denník N (publikované 25.6.2023)
Za Karlínskym tunelom, pri zástavke metra, hral detský sláčikový orchester. Nádherne. Do otvoreného púzdra od huslí som hodil stovku a kúsok vedľa kúpil cigarety. Chvíľu som ešte postál pri detskom orchestri a šiel domov. Cestou som stretával hlavne matky s deťmi, ktoré hovorili po ukrajinsky alebo po rusky. Ich otcovia a manželia kúsok za hranicami bojujú a umierajú. Médiá sú toho plné. Podobne ako o utopených bežencoch, ktorí na pofidérnych plavidlách vyrážajú za vidinou mieru a blahobytu na Západ. O domácej politike pomlčím. Akurát Zuzana Čaputová nemusela hodiť flintu do žita, ale rozumiem jej.
Domov som dorazil chvíľu po piatej. Otvoril som petfľašu s vlašákom a začítal sa do úžasnej knihy Emmanuela Carréru Limonov. Výtržník, básnik, rebel, stratenec, spisovateľ, ochlasta, politik... Temný hrdina so svetlými okamihmi. Prežil život plný zvratov. Opakovane sa dvíhal a padal až na úplné dno. V zrelom veku dosiahol, po čom túžil celý život – vymaniť sa z „obyčajného života“ a stať sa slávnym a bohatým. Keď sa napokon lúčia, opýta sa Limonov autora svojho životopisu: „Prečo chcete napísať knihu práve o mne?“ „Lebo ste viedol strhujúci život. Romantický a nebezpečný, v ktorom ste vzal na seba riziko, že sa zamotáte do dejín.“ „Áno, život na hovno.“, utrúsi Limonov.
Poznámka: Kniha vyšla nedávno vo vydavateľstve Absynth.
Písané pre Denník N (publikované 25.6.2023)