Dve knihy mi ležia už nezvykle dlho pri posteli. Ne v Božím jménu rabína Jonathana Sacksa a Rozhovory s C. G. Jungom. Tá prvá ma upútala rozprávaním o prapôvode násilia, predovšetkým o príbuzenských konfliktoch, ktorými oplýva jeden z pilierov nášho civilizačného okruhu – Starý zákon.
Tá druhá je ponorom do ľudskej psychiky, predovšetkým do tajomstva individuálneho a kolektívneho nevedomia.
Nanič by však bolo čítanie náboženských či vedeckých textov, keby človeku chýbala nažitá skúsenosť. Nažitá až na dreň. Osobná bolesť, osobná konfrontácia so zlom a chamtivosťou bez morálky, napríklad. V nemom úžase sledujem rozvrat jednej rodiny. Jeho najväčšími obeťami budú tí najnevinnejší – deti a starí ľudia. Ide predovšetkým o peniaze, majetok. Jedno aj druhé na troskách vzťahov takzvanej tradičnej rodiny.
Existuje veľa ciest, ako podobné situácie zvládnuť. Sasks vidí nádej v náboženskej viere, Jung v odvahe a schopnosti „pozrieť sa do zrkadla“. Podľa toho, čo viem, obaja prežili naplnené životy, zanechali po sebe dielo a nasledovníkov, a pomáhajú nám aj z druhého brehu chápať seba a iných, napĺňať svoje životy skutkami, a nie rečnením a kázaním. Skutkami (!), pretože ony rozprávajú jasnou rečou o tom, kto – a kam - ukazuje cestu.
Poznám ženu, ktorá sa roky stará o bezvládnu matku vo vegetatívnom stave a robí to rada a s plným nasadením. Nepotrebovala k tomu žiadne zvláštne kompetencie. Vlastne ju ani nenapadlo, že by šlo o nejakú obeť. A všetci poznáme mená a skutky ľudí, ktorí mali moc, bohatstvo a ostali po nich ruiny. Spôsob, akým boli formovaní v prvopočiatkoch svojich životov, akým sa pozerali do zrkadla, akým konali, rozpráva príbehy dejín.
V nemom úžase sledujem rozvrat jednej krajiny, ktorá sa mi pred očami rozpadáva za početných obetí tých najnevinnejších. Aké deti budú vyrastať na troskách? Ľudia ako Jonathan Sacks by povedali, že záleží na interpretácii – napríklad, aj ten biblický príbeh Jozefa a jeho bratov predsa dopadol šťastne. Jungiáni nám navrhnú psychoterapiu a ponor do vlastného nevedomia. A dobrej matke sa veľmi pravdepodobne narodí dobré dieťa, ktoré bude mať sklon konať dobro.
Otázka otázok znie: aký je pomer, vzťah a vplyv týchto a tamtých. A existovali by tí prví, keby nebolo tých druhých? Veď až osobná bolesť, osobná konfrontácia so zlom a dáva šancu svetlu. Napokon, legendy, mýty, symboly a rituály nie sú nič iné ako navrstvená pamäť, memento, navigácia pre cestu životom. Je dobré vedieť, že dôstojne prežitý život je všetko. Dokonca aj dôstojná smrť predpokladá vedomie, že po sebe nezanechávame ruiny.
Písané pre www.tyzden.sk
Nanič by však bolo čítanie náboženských či vedeckých textov, keby človeku chýbala nažitá skúsenosť. Nažitá až na dreň. Osobná bolesť, osobná konfrontácia so zlom a chamtivosťou bez morálky, napríklad. V nemom úžase sledujem rozvrat jednej rodiny. Jeho najväčšími obeťami budú tí najnevinnejší – deti a starí ľudia. Ide predovšetkým o peniaze, majetok. Jedno aj druhé na troskách vzťahov takzvanej tradičnej rodiny.
Existuje veľa ciest, ako podobné situácie zvládnuť. Sasks vidí nádej v náboženskej viere, Jung v odvahe a schopnosti „pozrieť sa do zrkadla“. Podľa toho, čo viem, obaja prežili naplnené životy, zanechali po sebe dielo a nasledovníkov, a pomáhajú nám aj z druhého brehu chápať seba a iných, napĺňať svoje životy skutkami, a nie rečnením a kázaním. Skutkami (!), pretože ony rozprávajú jasnou rečou o tom, kto – a kam - ukazuje cestu.
Poznám ženu, ktorá sa roky stará o bezvládnu matku vo vegetatívnom stave a robí to rada a s plným nasadením. Nepotrebovala k tomu žiadne zvláštne kompetencie. Vlastne ju ani nenapadlo, že by šlo o nejakú obeť. A všetci poznáme mená a skutky ľudí, ktorí mali moc, bohatstvo a ostali po nich ruiny. Spôsob, akým boli formovaní v prvopočiatkoch svojich životov, akým sa pozerali do zrkadla, akým konali, rozpráva príbehy dejín.
V nemom úžase sledujem rozvrat jednej krajiny, ktorá sa mi pred očami rozpadáva za početných obetí tých najnevinnejších. Aké deti budú vyrastať na troskách? Ľudia ako Jonathan Sacks by povedali, že záleží na interpretácii – napríklad, aj ten biblický príbeh Jozefa a jeho bratov predsa dopadol šťastne. Jungiáni nám navrhnú psychoterapiu a ponor do vlastného nevedomia. A dobrej matke sa veľmi pravdepodobne narodí dobré dieťa, ktoré bude mať sklon konať dobro.
Otázka otázok znie: aký je pomer, vzťah a vplyv týchto a tamtých. A existovali by tí prví, keby nebolo tých druhých? Veď až osobná bolesť, osobná konfrontácia so zlom a dáva šancu svetlu. Napokon, legendy, mýty, symboly a rituály nie sú nič iné ako navrstvená pamäť, memento, navigácia pre cestu životom. Je dobré vedieť, že dôstojne prežitý život je všetko. Dokonca aj dôstojná smrť predpokladá vedomie, že po sebe nezanechávame ruiny.
Písané pre www.tyzden.sk