Nedávno sme uviedli s Janom Urbanom a partiou spolupracovníkov knihu Mýty v nás a kolem nás (Praha, Anaon 2022).
Pred niekoľkými dňami som sa vrátil z jej vernisáže v košickom Artfore. Premýšľam o príbehoch ľudí, ktorých som v Košiciach stretol. Počas hektického obdobia spred viac ako troch desaťročí sme sa nestihli pokojne porozprávať. Tie tváre akosi zapadli. A pritom to boli na východnom Slovensku ľudia „prvej línie“.
Čím to je, že „nezapadli“ tváre z bratislavského Centra? A prečo sú to práve oni, kto aktuálne najviac prispieva k „rozmazávaniu“ faktickej podoby tejto dejinnej udalosti? Prečo mýtus o Novembri 1989 ničia, podaktorí, jeho protagonisti?
Ničia ho snahou vpísať sa do dejín. Ničia ho snahou privatizovať si zásluhy. Ničia ho prepisovaním faktov. Ničia ho „dodatočnou intuíciou“ a ničia ho, samozrejme aj nedostatkom informácií a dezinterpretáciami.
November 1989 však naozaj bol a bol to zlomový okamih našich dejín. Zlomové okamihy dejín volajú po príbehoch a hrdinoch. Ten príbeh bude mať pestré interpretácie, ale iba zopár z nich vstúpi do národnej mytológie. Budú to interpretácie, ktoré zvíťazia v súťaži „najlepší vyhráva“.
Hrdinov víťazných interpretácií bude ako prstov jednej ruke a aj to asi preháňam. Ašpirantmi sú predbežne tí, ktorí stihli zomrieť skôr ako sa zápas o víťaza začal. Takí, ktorým sa nenašiel devastujúci delikt na životopise. Takí, ktorí zanechali presvedčivé svedectvo o svojej ceste. Takí, ktorí našli kompetentného autora vlastného životopisu. Takí, ktorých príbeh naplnil potrebu ľudí mať hrdinské dejiny.
Už dnes je možné tipovať
Najčastejšie skloňované udalosti sú vznik Občianskeho fóra (OF), Verejnosti proti násiliu (VPN), voľby (prvé slobodné po konci komunizmu) v roku 1990, nástup mečiarizmu... Najčastejšie skloňované mená sú medializované tváre vodcov OF a VPN. Najzaujímavejšie sú podľa mňa rozhovory Karola Sudora pre Denník N publikované zväčša k tridsiatemu výročiu Novembra 1989.
Môj tip
Prvé miesto vyhráva Václav Havel, strieborná medaila Študentské hnutie (české aj slovenské), bronzová VPN. Fakt, že mýtus o Novembri ničia na Slovensku hlavne jeho protagonisti, má svoje príčiny.
Napríklad
Jána Budaja, ktorý sa po Novembri 1989 nešťastne angažoval v politike. Milana Kňažka, ktorý si zamenil svoju rolu tribúnového speakra s rolou vodcu. Rola lídrov Novembra 89 „potom“ – počas mečiarizmu, rozpadu Československa, vojny na Ukrajine, všakovakých vládnych kríz... Netreba, samozrejme, zabudnúť na „ľud“, ktorý sa rozdelil na nezmieriteľné fankluby a ktorým väčšina politikov kamsi liezla.
Na záver
Moje alter ego sa ma pýta: „Ty si snáď Fedor myslíš, že takýmto písaním niečo zmeníš?!“ Nemyslím! Potreba vyjadrovať sa verejne je u ľudí mojej nátury, životných skúseností, veku, mentálneho rozpoloženia priam pudová. Istým spôsobom je však aj veľmi smutná. V pohybe ma drží, okrem vyššie spomenutého, tiež ilúzia, že tým plním misiu očitého svedka.
Pôvodná verzia textu bola publikovaná na www.tyzden.sk 18.2.2023
Čím to je, že „nezapadli“ tváre z bratislavského Centra? A prečo sú to práve oni, kto aktuálne najviac prispieva k „rozmazávaniu“ faktickej podoby tejto dejinnej udalosti? Prečo mýtus o Novembri 1989 ničia, podaktorí, jeho protagonisti?
Ničia ho snahou vpísať sa do dejín. Ničia ho snahou privatizovať si zásluhy. Ničia ho prepisovaním faktov. Ničia ho „dodatočnou intuíciou“ a ničia ho, samozrejme aj nedostatkom informácií a dezinterpretáciami.
November 1989 však naozaj bol a bol to zlomový okamih našich dejín. Zlomové okamihy dejín volajú po príbehoch a hrdinoch. Ten príbeh bude mať pestré interpretácie, ale iba zopár z nich vstúpi do národnej mytológie. Budú to interpretácie, ktoré zvíťazia v súťaži „najlepší vyhráva“.
Hrdinov víťazných interpretácií bude ako prstov jednej ruke a aj to asi preháňam. Ašpirantmi sú predbežne tí, ktorí stihli zomrieť skôr ako sa zápas o víťaza začal. Takí, ktorým sa nenašiel devastujúci delikt na životopise. Takí, ktorí zanechali presvedčivé svedectvo o svojej ceste. Takí, ktorí našli kompetentného autora vlastného životopisu. Takí, ktorých príbeh naplnil potrebu ľudí mať hrdinské dejiny.
Už dnes je možné tipovať
Najčastejšie skloňované udalosti sú vznik Občianskeho fóra (OF), Verejnosti proti násiliu (VPN), voľby (prvé slobodné po konci komunizmu) v roku 1990, nástup mečiarizmu... Najčastejšie skloňované mená sú medializované tváre vodcov OF a VPN. Najzaujímavejšie sú podľa mňa rozhovory Karola Sudora pre Denník N publikované zväčša k tridsiatemu výročiu Novembra 1989.
Môj tip
Prvé miesto vyhráva Václav Havel, strieborná medaila Študentské hnutie (české aj slovenské), bronzová VPN. Fakt, že mýtus o Novembri ničia na Slovensku hlavne jeho protagonisti, má svoje príčiny.
Napríklad
Jána Budaja, ktorý sa po Novembri 1989 nešťastne angažoval v politike. Milana Kňažka, ktorý si zamenil svoju rolu tribúnového speakra s rolou vodcu. Rola lídrov Novembra 89 „potom“ – počas mečiarizmu, rozpadu Československa, vojny na Ukrajine, všakovakých vládnych kríz... Netreba, samozrejme, zabudnúť na „ľud“, ktorý sa rozdelil na nezmieriteľné fankluby a ktorým väčšina politikov kamsi liezla.
Na záver
Moje alter ego sa ma pýta: „Ty si snáď Fedor myslíš, že takýmto písaním niečo zmeníš?!“ Nemyslím! Potreba vyjadrovať sa verejne je u ľudí mojej nátury, životných skúseností, veku, mentálneho rozpoloženia priam pudová. Istým spôsobom je však aj veľmi smutná. V pohybe ma drží, okrem vyššie spomenutého, tiež ilúzia, že tým plním misiu očitého svedka.
Pôvodná verzia textu bola publikovaná na www.tyzden.sk 18.2.2023