Vyznávači dialógu, medzi ktorých patrím, ľudia, ktorí veria v potrebu rozprávať sa aj s nepriateľom, dostávajú v poslednom čase riadne zabrať. Kultúrne, aj skutočné, vojny vytvárajú frontové línie.
Zvrhlí politici si z toho urobili živnosť, nevinní trpia a do generácii svojich detí vštepujeme budúce traumy. Pohodu aby človek hľadal mikroskopom.
Pozná však niekto lepší recept na dobrý život, ako sú dobré vzťahy? Nie sú dobré vzťahy v ťažkých časoch náplasť na dušu? A nie sú práve otázky o viere, nádeji, zmysle života a jeho cieľoch podstatné bez ohľadu na to, či poznáme odpovede? Nemali by sme sa dokonca poobzerať, kde sú dvere, keď sa s stretneme s človekom, ktorý tvrdí, že ON vie?
Teda, toto je ten lepší prípad. Horší je keď máme do činenia s niekým, kto k nám prichádza so zlým úmyslom a chce nás deložovať. No nič, špekulujem. Zatiaľ. Kúsok za rohom už na špekulácie nie je šanca. Nepodceňujme však špekuláciu ako tréning. Vlastne toto je aj jediné ospravedlnenie pre infláciu slov vo verejnom priestore v časoch kritických rozhodnutí a krízových situácií.
Akurát sa pre podobné situácie príliš nehodí slovo pohoda. Zhodou okolností sa však práve takto volá festival, na ktorom chceme zdieľať emócie a názory, ktoré súvisia s našimi vlastnými pochybnosťami, vierami, cestami životom. 8. júla od 10.00 v Trenčíne, pri koncerte skladby Mira Tótha a Dystopic Requiem Quartet s názvom „Black Angels Songs“ a následnej diskusii.
Pre Mira má toto vystúpenie zvláštny význam: bude to jeho posledná, pätnásta, verejná prezentácia tejto skladby na Slovensku. Taký je životný cyklus podobných projektov. Pre mňa je tohoročná Pohoda tiež symbolická. Vekom, skúsenosťou a premýšľaním som dospel k mentálnemu „odnárodneniu“. Už chcem byť iba človek. Nemá to s negatívnymi emóciami nič spoločné.
Naopak, nacionalizmus považujem za rakovinu moderného veku. Jeho minulé, súčasné a budúce obete dosahujú astronomických cifier. Jeho hlásatelia sú, tak to vidím, zločinci. Môj postoj je teda súčasne mojím NIE tejto chorobe. Chorobe, ktorá spolu s národnými mýtami (napríklad o „Veľkom“ Rusku) a ich zneužívaním stojí aj za súčasnou vojnou na Ukrajine.
Písané pre Denník N
Pozná však niekto lepší recept na dobrý život, ako sú dobré vzťahy? Nie sú dobré vzťahy v ťažkých časoch náplasť na dušu? A nie sú práve otázky o viere, nádeji, zmysle života a jeho cieľoch podstatné bez ohľadu na to, či poznáme odpovede? Nemali by sme sa dokonca poobzerať, kde sú dvere, keď sa s stretneme s človekom, ktorý tvrdí, že ON vie?
Teda, toto je ten lepší prípad. Horší je keď máme do činenia s niekým, kto k nám prichádza so zlým úmyslom a chce nás deložovať. No nič, špekulujem. Zatiaľ. Kúsok za rohom už na špekulácie nie je šanca. Nepodceňujme však špekuláciu ako tréning. Vlastne toto je aj jediné ospravedlnenie pre infláciu slov vo verejnom priestore v časoch kritických rozhodnutí a krízových situácií.
Akurát sa pre podobné situácie príliš nehodí slovo pohoda. Zhodou okolností sa však práve takto volá festival, na ktorom chceme zdieľať emócie a názory, ktoré súvisia s našimi vlastnými pochybnosťami, vierami, cestami životom. 8. júla od 10.00 v Trenčíne, pri koncerte skladby Mira Tótha a Dystopic Requiem Quartet s názvom „Black Angels Songs“ a následnej diskusii.
Pre Mira má toto vystúpenie zvláštny význam: bude to jeho posledná, pätnásta, verejná prezentácia tejto skladby na Slovensku. Taký je životný cyklus podobných projektov. Pre mňa je tohoročná Pohoda tiež symbolická. Vekom, skúsenosťou a premýšľaním som dospel k mentálnemu „odnárodneniu“. Už chcem byť iba človek. Nemá to s negatívnymi emóciami nič spoločné.
Naopak, nacionalizmus považujem za rakovinu moderného veku. Jeho minulé, súčasné a budúce obete dosahujú astronomických cifier. Jeho hlásatelia sú, tak to vidím, zločinci. Môj postoj je teda súčasne mojím NIE tejto chorobe. Chorobe, ktorá spolu s národnými mýtami (napríklad o „Veľkom“ Rusku) a ich zneužívaním stojí aj za súčasnou vojnou na Ukrajine.
Písané pre Denník N