„Aj keď je sofistikovaná doba,
spoločnosť sa až tak nezmenila.
Vždy keď príde na lámanie chleba,
je tu dobrá stará hrubá sila.
Že to patrí do minulosti,
tvrdia elitárski moralisti.
Keď však príde na lámanie kostí,
verte, že hrubá sila to istí“
(Datra, Rozpor)
Nepriatelia liberálnej demokracie nás považujú za dekadentných slabochov. Opak je pravdou, pozri na Ukrajinu. A ľudskosť? Agresor bude rozprávať o štátnych, národných a ľudských záujmoch. Je to falošná reč, jeho motiváciou je korisť. Prehrá preto, že naším záujmom nie je žold, ale sloboda.
Mariupol je symbol nezávislej Ukrajiny. Mnohí obrancovia, vrátane žien a detí, neprežili. Je to však ruský agresor, kto príde o všetko. Nebude to prvý, ani posledný raz. Dejiny sú už raz také – cyklické a pulzujúce. Kam smerujú? Záleží na tom, čomu veríš.
Keď premýšľam o Mariupole, v hlave sa mi príbeh Azovstalu automaticky asociuje s dávnym príbehom obrancov Masady. A s nápisom, ktorý tam je vytesaný do kameňa. Samo Chalúpka ho, vo svojej najznámejšej básni, iba replikoval. Však oni ho Slováci ani neberú tak vážne.
P.S.
Text som poslal do N-ka v piatok 29.4. dopoludnia. V ten deň sa, opakovane (!), mal uskutočniť humanitárny koridor pre odchod civilistov, najmä žien a detí, z podzemia Azovstalu.
spoločnosť sa až tak nezmenila.
Vždy keď príde na lámanie chleba,
je tu dobrá stará hrubá sila.
Že to patrí do minulosti,
tvrdia elitárski moralisti.
Keď však príde na lámanie kostí,
verte, že hrubá sila to istí“
(Datra, Rozpor)
Nepriatelia liberálnej demokracie nás považujú za dekadentných slabochov. Opak je pravdou, pozri na Ukrajinu. A ľudskosť? Agresor bude rozprávať o štátnych, národných a ľudských záujmoch. Je to falošná reč, jeho motiváciou je korisť. Prehrá preto, že naším záujmom nie je žold, ale sloboda.
Mariupol je symbol nezávislej Ukrajiny. Mnohí obrancovia, vrátane žien a detí, neprežili. Je to však ruský agresor, kto príde o všetko. Nebude to prvý, ani posledný raz. Dejiny sú už raz také – cyklické a pulzujúce. Kam smerujú? Záleží na tom, čomu veríš.
Keď premýšľam o Mariupole, v hlave sa mi príbeh Azovstalu automaticky asociuje s dávnym príbehom obrancov Masady. A s nápisom, ktorý tam je vytesaný do kameňa. Samo Chalúpka ho, vo svojej najznámejšej básni, iba replikoval. Však oni ho Slováci ani neberú tak vážne.
P.S.
Text som poslal do N-ka v piatok 29.4. dopoludnia. V ten deň sa, opakovane (!), mal uskutočniť humanitárny koridor pre odchod civilistov, najmä žien a detí, z podzemia Azovstalu.