O krízových situáciách sa vie, že každá je originál. Navigáciu pre tieto prípady poskytuje intuícia a osobnostná výbava, ktorá obsahuje aj morálny kód, teoretickú a praktickú životnú skúsenosť plus genetický a kultúrny odkaz predkov.
Ten miks má pre každú krízovú situáciu iné prísady, žiadny univerzálny recept neexistuje. Z tohto hľadiska sa dejiny neopakujú.
Ukrajinská kríza vytvorila globálne spoločenstvo – sme jedno kolektívne telo a duša. Vyhráža sa nám zbraňami hromadného ničenia. Tušíme, že ide o všetko – buď sa s touto planétou rozlúčime, alebo sa vzdáme slobody. Keď sa máme rozlúčiť, dôstojný odchod má prednosť. Planéta to prežije, pretože príroda je večná a priestor, ktorý po nás zostane nebude prázdny.
Predpokladajme však, že prežijeme. O svete zajtrajška dnes nevieme nič. Žijeme však „tu a teraz“ a pre slobodu a dôstojnosť podaktorí nasadzujeme aj životy. Každý deň a každý inak. Nenavrávajme si, že za hranicami Ukrajiny to robíme iba symbolicky. Vojna je tu. Mnohí konajú a nečakajú za to nič. Matky a deti, na úteku, by vedeli rozprávať, kto pomohol, a kto sa vykašľal.
Nie je to prvá genocída moderného veku. Napríklad holokaust: Cítim isté právo istú kompetenciu povedať za preživších toto:
O čo sme prišli? O príbuzných, najmä starých rodičov a rodičov, napríklad vo vyhladzovacích táboroch ako bol Osvienčim, Treblinka a ďalšie. O rodinné príbehy, pretože tí, čo prežili, zväčša mlčali. O kus duševnej rovnováhy v dôsledku nevyriešených tráum kdesi v podvedomí.
Čo sme sa naučili? Občas ukrývať svoju etnickú a náboženskú identitu. Mať „čuch“ pre narastanie napätia. Využívať výhody života v komunite a byť pripravení na pohyb v priestore. Spoliehať sa na vzdelanie, ktoré netreba baliť do kufrov, keď nastane hodina „H“.
Kedy prichádza hodina „H“? Keď sa začnú množiť organizované verejné akcie s nacionálnym a násilníckym nábojom. Keď sa ich iniciátori a účastníci stanú súčasťou oficiálnej politickej scény, a nebodaj aj v politických pozíciách.
Ako predchádzať násiliu? Dialógom, diplomaciou, manifestáciou sily a odvahy ochrániť hodnoty euroatlantického civilizačného okruhu a po prekročení kritickej hranice akciou. Kritická hranica bola momentálne prekročená piatou kolónou prisluhovačov putinovského režimu.
Duch súčasnej doby páchne resuscitáciou nepriateľov liberálnej demokracie. Masky na ich tvárach nezakryjú staronové heslá o „pôde a krvi“, o „našich ľuďoch“, o sprisahaniach kadekoho. Temná strana kolektívnej ľudskej duše je výzva na ktorú treba odpovedať sebe aj druhým. Teraz.
Uverejnené na www.tyzden.sk (28.3.2022)
Ukrajinská kríza vytvorila globálne spoločenstvo – sme jedno kolektívne telo a duša. Vyhráža sa nám zbraňami hromadného ničenia. Tušíme, že ide o všetko – buď sa s touto planétou rozlúčime, alebo sa vzdáme slobody. Keď sa máme rozlúčiť, dôstojný odchod má prednosť. Planéta to prežije, pretože príroda je večná a priestor, ktorý po nás zostane nebude prázdny.
Predpokladajme však, že prežijeme. O svete zajtrajška dnes nevieme nič. Žijeme však „tu a teraz“ a pre slobodu a dôstojnosť podaktorí nasadzujeme aj životy. Každý deň a každý inak. Nenavrávajme si, že za hranicami Ukrajiny to robíme iba symbolicky. Vojna je tu. Mnohí konajú a nečakajú za to nič. Matky a deti, na úteku, by vedeli rozprávať, kto pomohol, a kto sa vykašľal.
Nie je to prvá genocída moderného veku. Napríklad holokaust: Cítim isté právo istú kompetenciu povedať za preživších toto:
O čo sme prišli? O príbuzných, najmä starých rodičov a rodičov, napríklad vo vyhladzovacích táboroch ako bol Osvienčim, Treblinka a ďalšie. O rodinné príbehy, pretože tí, čo prežili, zväčša mlčali. O kus duševnej rovnováhy v dôsledku nevyriešených tráum kdesi v podvedomí.
Čo sme sa naučili? Občas ukrývať svoju etnickú a náboženskú identitu. Mať „čuch“ pre narastanie napätia. Využívať výhody života v komunite a byť pripravení na pohyb v priestore. Spoliehať sa na vzdelanie, ktoré netreba baliť do kufrov, keď nastane hodina „H“.
Kedy prichádza hodina „H“? Keď sa začnú množiť organizované verejné akcie s nacionálnym a násilníckym nábojom. Keď sa ich iniciátori a účastníci stanú súčasťou oficiálnej politickej scény, a nebodaj aj v politických pozíciách.
Ako predchádzať násiliu? Dialógom, diplomaciou, manifestáciou sily a odvahy ochrániť hodnoty euroatlantického civilizačného okruhu a po prekročení kritickej hranice akciou. Kritická hranica bola momentálne prekročená piatou kolónou prisluhovačov putinovského režimu.
Duch súčasnej doby páchne resuscitáciou nepriateľov liberálnej demokracie. Masky na ich tvárach nezakryjú staronové heslá o „pôde a krvi“, o „našich ľuďoch“, o sprisahaniach kadekoho. Temná strana kolektívnej ľudskej duše je výzva na ktorú treba odpovedať sebe aj druhým. Teraz.
Uverejnené na www.tyzden.sk (28.3.2022)