Prečítal som, vo skvelom preklade Jána Štrassera, knihu Ľudmily Ulickej O tele duše. Dostala ma už prvými stránkami. Otvorenosť, láskavosť, súcit, statočnosť..., ale aj nevery, potraty, závisť, ohováračky... Predovšetkým však ľudskosť. Prvoplánová! Nie nadarmo sa hovorí, že je to práve matka, kto už v prvých minútach, hodinách, dňoch, týždňoch, mesiacoch... fatálne formuje malého človiečika pre celý nastávajúci život. Ďakujem pánubohu, že som ju mal, hoci osamelú, chudobnú, prísnu..., aj keď osobne nešťastnú.

Mimochodom, kvôli médiám máme denne na tanieri ľudí, ako sú Fico, Bláha, Kotleba, Zeman, Klaus, Orbán, Trump, Putin... A v tanieri obraz nepriateľa, rinčanie zbraňami, extrémistov, hulvátstvo, vydieranie, strašenie... Občas títo páni vedľa seba postavia aj nejakú ženu – zväčša ako vlastnú inzerciu. Nebude to inak, kým ľudskosť nebude v politike štandard. Myslím napríklad na prezidentku Slovenskej republiky Zuzanu Čaputovú a podobné. Myslím ženský (materinský) princíp, pre ktorý je láska a láskavosť alfou a omegou bytia.

Možno si však robím iba ilúzie. Politika, a líderstvo vôbec, asi volajú po tvrdosti, hrách na víťazov a úspech, po alfasamococh, z povahy veci. V tom prípade vidím budúcnosť skepticky. Dokonca si myslím, že ani odchod ľudských bytostí zo scény dejín nebude v takom prípade dôstojný, ale sprevádzaný bojom o „nič než národ“ a „pôdu a krv“. Aha, nacionalizmus, mor moderného veku, príčina krvavých kataklyziem, hra na identitu... a o prachy

Nazad k Ľudmile Ulickej. Táto citácia je veľavravná. Umierajúca Zarifa, úspešná a emancipovaná právnička, a jej blízka priateľka, Žeňa, vedkyňa – genetička, sa rozprávajú tesne predtým, ako Zarifa vydýchne na nemocničnej posteli naposledy:

„Doparoma... vysvetli mi, prečo nemožno posadiť za jeden stôl Arménov a Azerbajdžáncov?“
„Podľa mňa to nie je otázka genetiky, ale sociálnej kultúry,“ odpovedá Žeňa.

Uf, povedal som si pri čítaní, čosi na tom bude – jednoducho, nedostatok inteligencie. A opäť Zarifa a Žeňa:

„Žeňka, čo je podľa teba inteligencia?“
„Vieš, nie som si istá, či inteligencia ešte vôbec existuje. No ak bola, myslím, že najpresnejšie sa dá definovať ako vrstva vzdelaných ľudí, ktorých činnosť je motivovaná všeobecným blahom, a nie zištnosťou...“
Na Zafirinej tvári sa mihla nespokojnosť.
„Nie, ja si to nemyslím.“

Presmyčka späť k nacionalizmu: Aby sme mohli, ľudia rôznych národností, etník, náboženstiev, politických ideológií... sedieť za jedným stolom, chcelo by to, slovníkom Svetlany Ulickej, viac sociálnej inteligencie, ktorá (stručne) znamená schopnosť jednať múdro v medziľudských vzťahoch. Múdro, teda s porozumením, a v záujme dobrej veci.

A teraz si skúste vymenovať politických lídrov, ktorých poznáte a spĺňajú túto požiadavku. Spravte to teraz, pretože voda stúpa a času je málo.

Text vychádza súbežne v Denníku N