Je to už dávno, čo som pozval cestovateľku a spisovateľku Milenu Holcovú na prednášku akademikom Centra pre výskum sociálno-ekonomických stratégií UK v Prahe. Jedna myšlienka mi utkvela v pamäti:
„Civilizovanosť a kultúrnosť tu a teraz je podstatný znak ducha našej doby. Citujem možno nepresne, ale niečo na tom bude. Mávať kultúrnymi dejinami zoči voči nekultúrnej prítomnosti je zavádzajúce.
Budem osobný: Posledné dve knihy, ktoré som vydal („Cesta do bezdomovia“, Mimochodem/Mimochodom) vyšli ako samizdat. Čerstvú novinku predbežne prijalo vydavateľstvo s podmienkou, že si výrobné náklady uhradia samotní autori a na honorár nech rovno zabudnú. Oslovil som predtým štyri iné vydavateľstvá. Tri sa neunúvali ani s odpoveďou na moju ponuku a štvrtý žiadal o tretinu viac než ten (piaty), s ktorým sa asi dohodnem. Neskromne podotýkam, že mám za sebou pomerne plodný život spisovateľa a publicistu.
V podmienkach tržného hospodárstva sú to aj tvorcovia kultúry, ktorých prenasleduje neistota obživy. Verte mi, že takých poznám z oblasti literatúry, filmu, výtvarného umenia a hudby dosť. Nemalo by práve toto byť výsostným poslaním štátu a inštitúcií, ktoré majú kultúru v náplni práce? A nie je absurdné, že existuje hlboká priepasť medzi oceňovaním tvorcov politickej propagandy a tak zvanej veľkej kultúry? No, je to evidentne absurdné.
Absurdné je tiež to, že z honoráru za glosu, komentár... v oficiálnych médiách nezaplatíte ani remeselníka, ktorý vám príde opraviť splachovač WC. Nefňukaj a živ sa „normálnou prácou“, povie každý druhý spoluobčan. O trochu osvietenejší mi poradí, nech sa pozriem za roh, alebo rovno za dva, kde ešte aj dnes ľudí za názory zatvárajú a zabíjajú. No áno, ... ale to je predsa o inom. Mimochodom, spočítal už niekto, čím platíme za úpadok kultúrnosti? A nenastane deň, keď si uvedomíme, že sami máme nakročené za spomenutý roh, či dva?
Pri písaní tejto glosy premýšľam, čo za príspevky sa pri jej čítaní budú rojiť v hlavách niektorých potencionálnych „diskutérov“. Poznám to dôverne – bude to aj čosi o židákoch, odrodilcoch, zbohatlíkoch, neslovákoch, liberáloch... Mea culpa? Čo s tým? Opakovane citujem lakonickú poznámku Juraja Kalinu, asi spred roka: „No čo už, robiť si poriadne svoje.“ To moje je kriticky myslieť, písať a rozprávať a popri tom nestratiť motiváciu. Bude to však čoraz ťažšie.
Post Scriptum
Prepisoval som tento krátky, v podstate triviálny, text opakovane. Jednu vetu som však aj tak zabudol doň vložiť: odpovedať autorovi spôsobom "zaplať si a pôjde to", bez znalosti rukopisu, čosi hovorí.
A napokon: kniha "Mimochodem/Mimochodom (avizoval som ju tu: https://www.fedorgal.cz/blog/index.php?itemid=1015) práve vyšla v náklade 500 kusov. Objednať si ju môžete u Vierky Kučerovej v jej neziskovke BONA FIDE z.s. (www.bonafideos.cz) na adrese: viera.k@seznam.cz)
Budem osobný: Posledné dve knihy, ktoré som vydal („Cesta do bezdomovia“, Mimochodem/Mimochodom) vyšli ako samizdat. Čerstvú novinku predbežne prijalo vydavateľstvo s podmienkou, že si výrobné náklady uhradia samotní autori a na honorár nech rovno zabudnú. Oslovil som predtým štyri iné vydavateľstvá. Tri sa neunúvali ani s odpoveďou na moju ponuku a štvrtý žiadal o tretinu viac než ten (piaty), s ktorým sa asi dohodnem. Neskromne podotýkam, že mám za sebou pomerne plodný život spisovateľa a publicistu.
V podmienkach tržného hospodárstva sú to aj tvorcovia kultúry, ktorých prenasleduje neistota obživy. Verte mi, že takých poznám z oblasti literatúry, filmu, výtvarného umenia a hudby dosť. Nemalo by práve toto byť výsostným poslaním štátu a inštitúcií, ktoré majú kultúru v náplni práce? A nie je absurdné, že existuje hlboká priepasť medzi oceňovaním tvorcov politickej propagandy a tak zvanej veľkej kultúry? No, je to evidentne absurdné.
Absurdné je tiež to, že z honoráru za glosu, komentár... v oficiálnych médiách nezaplatíte ani remeselníka, ktorý vám príde opraviť splachovač WC. Nefňukaj a živ sa „normálnou prácou“, povie každý druhý spoluobčan. O trochu osvietenejší mi poradí, nech sa pozriem za roh, alebo rovno za dva, kde ešte aj dnes ľudí za názory zatvárajú a zabíjajú. No áno, ... ale to je predsa o inom. Mimochodom, spočítal už niekto, čím platíme za úpadok kultúrnosti? A nenastane deň, keď si uvedomíme, že sami máme nakročené za spomenutý roh, či dva?
Pri písaní tejto glosy premýšľam, čo za príspevky sa pri jej čítaní budú rojiť v hlavách niektorých potencionálnych „diskutérov“. Poznám to dôverne – bude to aj čosi o židákoch, odrodilcoch, zbohatlíkoch, neslovákoch, liberáloch... Mea culpa? Čo s tým? Opakovane citujem lakonickú poznámku Juraja Kalinu, asi spred roka: „No čo už, robiť si poriadne svoje.“ To moje je kriticky myslieť, písať a rozprávať a popri tom nestratiť motiváciu. Bude to však čoraz ťažšie.
Post Scriptum
Prepisoval som tento krátky, v podstate triviálny, text opakovane. Jednu vetu som však aj tak zabudol doň vložiť: odpovedať autorovi spôsobom "zaplať si a pôjde to", bez znalosti rukopisu, čosi hovorí.
A napokon: kniha "Mimochodem/Mimochodom (avizoval som ju tu: https://www.fedorgal.cz/blog/index.php?itemid=1015) práve vyšla v náklade 500 kusov. Objednať si ju môžete u Vierky Kučerovej v jej neziskovke BONA FIDE z.s. (www.bonafideos.cz) na adrese: viera.k@seznam.cz)