Prvý je zo susedstva. Majú postihnuté dieťa, ktoré komunikuje neartikulovanými výkrikmi. Dostali anonymné oznámenie od suseda, že keď s tým nespravia poriadok, pôjde sa sťažovať na úrady. Druhý príbeh je z baraku, kde žijem. Vlastníci bytov sa nevedia dohodnúť na elementárnych veciach okolo správy vlastného majetku. Negatívne a deštruktívne emócie majú zelenú. Tretí: na českom knižnom trhu máme bestseller: „Hitlerove prejavy“. Náklad dvadsiatich tisícov kníh sa vypredal. V internetových aukciách stojí táto kniha desať tisíc českých korún.

Počas odvolávania Igora Matoviča mi napísal známy, aké vidím paralely medzi týmto odvolávaním ministra financií a odvolávaním Vladimíra Mečiara v roku 1991 z postu predsedu vlády Slovenskej republiky. Odpovedal som, že vtedy šlo o princípy. Dobre sme pritom vedeli, že nás to bude stáť existenciu Verejnosti proti násiliu aj naše osobné ambície. Presnejšie: o princípy šlo iba tým, ktorí na nich zotrvali. Tí ostatní založili Hnutie za demokratické Slovensko. Možno je to prisilná hypotéza, ale zdá sa mi, že kultúrny genotyp, ktorý sa vtedy uplacíroval, prežíva dodnes. S nejakými mutáciami, samozrejme.

Vrátim sa však k tretiemu príbehu, ktorý som spomenul vyššie. Žijem vo svete kníh celý život. A nielen ako čitateľ, ale aj ako autor a bývalý vydavateľ. Môžem teda kvalifikovane prehlásiť, že v reťazci autor – vydavateľ – distribútor – kníhkupec je dobrý autor posledný somrák, čo sa týka profitov. Teda, ak si nezoženie sám financie na úhradu nákladov. Predstava, že sa dá z toho žiť, pokiaľ sa nespustíte až na dno ľudského vkusu, je čistá ilúzia. Iné robiť však neviem, a tak som sa rozhodol, že na konci života sa vrátim k starým dobrým samizdatom. Našťastie, v časoch nových technológií to ide, keď už ste dôchodca a deti odrástli.

Nedá mi a vrátim sa aj k prvému a druhému príbehu. Je toto duch našej doby? Nie je! Stačilo jedno tornádo na Morave a zrazu sa svet hodnotového a vzťahového marazmu javí inak – solidarita, súdržnosť, pozitívne emócie. Možno bude stačiť nejaký karambol v našom baraku a susedia sa zmobilizujú. A možno aj ten anonym, ktorý zaútočil na rodičov autistického syna, je iba osamelý deviant. A o takýchto platí: dialóg s nimi je nemožný, ustupovať sa nesmie. Treba to skúsiť pri ďalšom pokuse o odvolanie I.M.

Čo však s tou literatúrou a kultúrou vôbec? Smutné, ale... Dnes mi napríklad priniesol kamarát z Bratislavy kôpku skvelých kníh z Artfóra.
Mimochodom, zakladateľom a majiteľom Artfóra je Vlado Michal. Áno ten Vlado Michal, ktorý dostal pred pár dňami vyznamenanie z rúk prezidentky Zuzany Čaputovej. Všetko najlepšie Vlado k šesťdesiatinám. A veľa zdravia aj Vám, pani prezidentka. Ste dôkaz, že pozitívne emócie predsa len nie sú v politike odsúdené k živoreniu.

Písané pre Denník N