S kamarátom, detským psychoanalytikom, som nedávno diskutoval o probléme, ktorý ma trápi. Otázka znela: „Odkiaľ sa berú politici, ktorí vidia zmysel svojich rol v urputnom boji o viac a ešte viac moci, o viac a ešte viac voličov získaných „klamavou reklamou“?
A odkiaľ sa berú agentúry, ktorí týmto neférovým politikom vychádzajú v ústrety? A odkiaľ sa berú voliči, ktorí sa nechajú zlákať klamavou reklamovou od neférových politikov? Moja laická hypotéza znela: To bude nadrozmerným egom tých politikov, chamtivosťou marketérov a zneistenými ľuďmi, ktorí vzývajú „veľkého záchrancu“, aby ich zbavil osobných strachov, neistoty a trablov.
Psychiater odtušil: „A vieš ty, koľkých potencionálnych Trumpov (ďalšie mená si dosaďte podľa chuti) som ja vyliečil?“ Uf, povedal som si. Znamená to snáď, že nedostatok empatie, chladný mocenský kalkul a podobné osobnostné deficity sú liečiteľné? „Ako detský psychiater sa venujem aj potencionálnym Trumpom, Mečiarom, Ficom, Zemanom, Babišom... Zväčša ide o ľudí, ktorí v ranom veku postrádali rodičovskú lásku, trpeli ľahostajnosťou najbližšieho okolia a často aj priamou šikanou, zneužívaním a podobne.“
Peter Zajac nedávno na stránke www.tyzden.sk na margo nášho vzdelávacieho systému sucho konštatoval, že truľovia môžu vychovávať iba ďalších truľov a tí budú voliť do vodcovských politických pozícií zase iba truľov. Nuž, a akí dospelí vyrastú z detí, ktoré vychovávali zlí rodičia? A hlavne: čo s tým? Po prvé: mapovať situáciu, po druhé tlačiť na využívanie výsledkov výskumov do praxe a po tretie šíriť do verejného priestoru povedomie o dôležitosti tejto témy.
Zaujímavým pokusom o to prvé je klinická štúdia „Traumatizácia v detstve a zdravie v dospelosti“ autorskej partie Natália Kaščáková, Hana Bednaříková, Alena Dobrotková, Martina Petríková, Jozef Hašto, Peter Tavel publikovaná v: Psychiatria-Psychoterapia-Psychosomatika, 27, 2020, č. 2, s. 6 – 15. Jeden z autorov (J. Hašto) mi k tomu napísal, že Slovensko ešte neimplementovalo do zákonov medzinárodný dohovor o právach dieťaťa. Istý ekonóm s Nobelovou cenou odhadol, že jedno euro investované do prevencie v ranom detstve ušetrí deväť euro nákladov kvôli zdravotným a sociálnym problémom v dospelosti.
Posledne zmienený argument by mal v časoch, keď sa kadečo prerátava na peniaze zapôsobiť. Možno by však bolo dobré prizvať do „hry“ aj subtílnejšie argumenty – napríklad schopnosť podieľať sa na šírení pozitívnych emócií a dobra. Alebo menej pateticky: aby bolo celkom dobrých ľudí na svete viac.
Písané pre www.tyzden.sk
Psychiater odtušil: „A vieš ty, koľkých potencionálnych Trumpov (ďalšie mená si dosaďte podľa chuti) som ja vyliečil?“ Uf, povedal som si. Znamená to snáď, že nedostatok empatie, chladný mocenský kalkul a podobné osobnostné deficity sú liečiteľné? „Ako detský psychiater sa venujem aj potencionálnym Trumpom, Mečiarom, Ficom, Zemanom, Babišom... Zväčša ide o ľudí, ktorí v ranom veku postrádali rodičovskú lásku, trpeli ľahostajnosťou najbližšieho okolia a často aj priamou šikanou, zneužívaním a podobne.“
Peter Zajac nedávno na stránke www.tyzden.sk na margo nášho vzdelávacieho systému sucho konštatoval, že truľovia môžu vychovávať iba ďalších truľov a tí budú voliť do vodcovských politických pozícií zase iba truľov. Nuž, a akí dospelí vyrastú z detí, ktoré vychovávali zlí rodičia? A hlavne: čo s tým? Po prvé: mapovať situáciu, po druhé tlačiť na využívanie výsledkov výskumov do praxe a po tretie šíriť do verejného priestoru povedomie o dôležitosti tejto témy.
Zaujímavým pokusom o to prvé je klinická štúdia „Traumatizácia v detstve a zdravie v dospelosti“ autorskej partie Natália Kaščáková, Hana Bednaříková, Alena Dobrotková, Martina Petríková, Jozef Hašto, Peter Tavel publikovaná v: Psychiatria-Psychoterapia-Psychosomatika, 27, 2020, č. 2, s. 6 – 15. Jeden z autorov (J. Hašto) mi k tomu napísal, že Slovensko ešte neimplementovalo do zákonov medzinárodný dohovor o právach dieťaťa. Istý ekonóm s Nobelovou cenou odhadol, že jedno euro investované do prevencie v ranom detstve ušetrí deväť euro nákladov kvôli zdravotným a sociálnym problémom v dospelosti.
Posledne zmienený argument by mal v časoch, keď sa kadečo prerátava na peniaze zapôsobiť. Možno by však bolo dobré prizvať do „hry“ aj subtílnejšie argumenty – napríklad schopnosť podieľať sa na šírení pozitívnych emócií a dobra. Alebo menej pateticky: aby bolo celkom dobrých ľudí na svete viac.
Písané pre www.tyzden.sk