Viem, že moralizovať za klávesnicou, alebo pri poháriku, je strata času. A predsa to robím. Možno v nádeji, že niekto počúva, možno preto, aby som mal pocit osobnej satisfakcie, že nemlčím, keď sa treba ozvať.
Ten pocit je z roka na rok silnejší, úmerne tomu, ako sa vzďaľujem z arény, kde sa naozaj rozhoduje a koná.
„Premiér Igor Matovič prišiel s teóriou umelo vyvolaného pokusu o politický puč, ktorý na Slovensku rozbehla „... mafia, ktorá 12 rokov dôsledne rozkrádala Slovensko a v týchto dňoch zavetrila unikátnu príležitosť na svoj triumfálny návrat“, čítam v Denníku N (https://dennikn.sk/1955315/boris-kollar-mozno-sam-navrhne-svoje-odvolanie-to-vsak-neznamena-ze-ho-odvolaju/?ref=tit). Naznačil, že príčinou tejto kauzy je osem miliárd eur, ktoré má dostať Slovensko z eurofondov. „Situácia, keď celé Slovensko dva týždne nerieši nič iné ako dve diplomovky, je pre nich mannou z neba. Najbližšie dni preto urobia čokoľvek, aby rozkývanú koalíciu dorazili k zemi … a niektorí z nás im budú pri tom vedome … a iní úplne nevedome všemožne pomáhať,“ napísal predseda vlády.“
Plagiátorstvo, samozrejme, nevymyslel Kollár. Len sa zaradil. Zvláštnosťou situácie je, že sa zaradil ako šéf slovenského parlamentu. Citovanými výrokmi sa ho zastal premiér slovenskej vlády. Hlavou mi mimovoľne bežia podobne konštrukcie z posledných dní, týždňov, mesiacov, rokov: Od ťažkých kalibrov ako napríklad „Sorosova banda“, ktorá stojí za migračnou krízou“ (Orbán a iní), „ Antifou organizované protesty, vyvolané násilnou smrťou afroamričana Floyda v USA (Trump a iní), Greta Thunberg ako spiritus agens hystérie okolo globálnej klimatickej situácie (český exprezident Klaus a iní), 5G siete ako „digitálna zbraň hromadného ničenia“ (kdekto), COVID-19 ako biologická zbraň (už mi o tom rozprával aj pomerne inteligentný známi), subverzia šírená z administratívy EU proti našej národnej suverenite (Kotlebovci na Slovensku, Okamurovci v Česku a podobní) … až kamsi na začiatok deväťdesiatych rokov k Mečiarovi a jeho českým, maďarským… konšpiráciám proti Slovensku. A ešte ďalej – cez zlých Američanov trúsiacich mandelínky zemiakové na naše polia za komunizmu, protištátne sprisahania proti „svetu socializmu a jeho vedúcej sile Komunistickej strane“ v päťdesiatych (stalinské procesy), konca šesťdesiatych (represie proti tým, ktorí inváziu armád, pod vedením tej sovietskej, neprivítali), sedemdesiatych, osemdesiatych rokoch (proti tým, ktorí sa nechceli nechať „normalizovať“). Pokojne môžete pokračovať až po Protokoly siónskych mudrcov, Mein Kampf, prípadne až k rozmanitým konšpiráciám proti „inovercom“ a „inakším“ k úsvitu známych dejín ľudstva. Chce sa mi povedať, s nadsádzkou, samozrejme, že ich zárodky raz možno dešifrujeme v prvých troch sekundách po Veľkom tresku.
Beriem to ako folklórnu záležitosť, pokiaľ sa neprekročí istá hranica. Tou je presun extrému z okrajov do hlavného prúdu verejnej mienky. A pritom je to tak jednoduché: opajcoval ten Kollár svoju diplomku, alebo nie? Opajcoval! Patrí podvodník na vrcholný politický post, alebo nie? Nepatrí! Je politika o vyjednávaní kompromisov, alebo nie? Je! Rešpekt k pravidlám a morálka sú teritórium politiky. Dochádza k porušovaniu hraníc tohoto teritória dnes a denne? Dochádza!
A teraz polopate, ako ma občas žiada manželka, keď číta moje texty: Toto je to Slušné Slovensko po ktorom sme volali a v ktoré sme dúfali? Toto je zmena, ktorú sme čakali? Nie! Čo s tým? Trvať si na svojom všetkými dostupnými spôsobmi. Myslím na také spôsoby, ktoré: 1) Nebudú návratom k mafiánskemu štátu, 2) neotvoria dvere radikálom z oboch pólov politického spektra, čiže: 3) nájdu nadkritické množstvo politikov a verejných osobností, ktorí budú dosť slušní a dosť aktívni pri riadení inštitúcií štátu a jeho nezávislej kontrole. Otázka znie: Koľko je nadkritické množstvo? Zdá sa, že niekedy si vystačíme aj s prstami na jednej ruke.
P.S.
Poslal som tento text dnes ráno Romanovi Patajovi do N-ka s touto poznámkou: "... včerajší text som aktualizoval na (osobnú aj politickú) situáciu v pondelok ráno. Ponáhľaj, pretože okolo obeda môže byť všetko inak."
„Premiér Igor Matovič prišiel s teóriou umelo vyvolaného pokusu o politický puč, ktorý na Slovensku rozbehla „... mafia, ktorá 12 rokov dôsledne rozkrádala Slovensko a v týchto dňoch zavetrila unikátnu príležitosť na svoj triumfálny návrat“, čítam v Denníku N (https://dennikn.sk/1955315/boris-kollar-mozno-sam-navrhne-svoje-odvolanie-to-vsak-neznamena-ze-ho-odvolaju/?ref=tit). Naznačil, že príčinou tejto kauzy je osem miliárd eur, ktoré má dostať Slovensko z eurofondov. „Situácia, keď celé Slovensko dva týždne nerieši nič iné ako dve diplomovky, je pre nich mannou z neba. Najbližšie dni preto urobia čokoľvek, aby rozkývanú koalíciu dorazili k zemi … a niektorí z nás im budú pri tom vedome … a iní úplne nevedome všemožne pomáhať,“ napísal predseda vlády.“
Plagiátorstvo, samozrejme, nevymyslel Kollár. Len sa zaradil. Zvláštnosťou situácie je, že sa zaradil ako šéf slovenského parlamentu. Citovanými výrokmi sa ho zastal premiér slovenskej vlády. Hlavou mi mimovoľne bežia podobne konštrukcie z posledných dní, týždňov, mesiacov, rokov: Od ťažkých kalibrov ako napríklad „Sorosova banda“, ktorá stojí za migračnou krízou“ (Orbán a iní), „ Antifou organizované protesty, vyvolané násilnou smrťou afroamričana Floyda v USA (Trump a iní), Greta Thunberg ako spiritus agens hystérie okolo globálnej klimatickej situácie (český exprezident Klaus a iní), 5G siete ako „digitálna zbraň hromadného ničenia“ (kdekto), COVID-19 ako biologická zbraň (už mi o tom rozprával aj pomerne inteligentný známi), subverzia šírená z administratívy EU proti našej národnej suverenite (Kotlebovci na Slovensku, Okamurovci v Česku a podobní) … až kamsi na začiatok deväťdesiatych rokov k Mečiarovi a jeho českým, maďarským… konšpiráciám proti Slovensku. A ešte ďalej – cez zlých Američanov trúsiacich mandelínky zemiakové na naše polia za komunizmu, protištátne sprisahania proti „svetu socializmu a jeho vedúcej sile Komunistickej strane“ v päťdesiatych (stalinské procesy), konca šesťdesiatych (represie proti tým, ktorí inváziu armád, pod vedením tej sovietskej, neprivítali), sedemdesiatych, osemdesiatych rokoch (proti tým, ktorí sa nechceli nechať „normalizovať“). Pokojne môžete pokračovať až po Protokoly siónskych mudrcov, Mein Kampf, prípadne až k rozmanitým konšpiráciám proti „inovercom“ a „inakším“ k úsvitu známych dejín ľudstva. Chce sa mi povedať, s nadsádzkou, samozrejme, že ich zárodky raz možno dešifrujeme v prvých troch sekundách po Veľkom tresku.
Beriem to ako folklórnu záležitosť, pokiaľ sa neprekročí istá hranica. Tou je presun extrému z okrajov do hlavného prúdu verejnej mienky. A pritom je to tak jednoduché: opajcoval ten Kollár svoju diplomku, alebo nie? Opajcoval! Patrí podvodník na vrcholný politický post, alebo nie? Nepatrí! Je politika o vyjednávaní kompromisov, alebo nie? Je! Rešpekt k pravidlám a morálka sú teritórium politiky. Dochádza k porušovaniu hraníc tohoto teritória dnes a denne? Dochádza!
A teraz polopate, ako ma občas žiada manželka, keď číta moje texty: Toto je to Slušné Slovensko po ktorom sme volali a v ktoré sme dúfali? Toto je zmena, ktorú sme čakali? Nie! Čo s tým? Trvať si na svojom všetkými dostupnými spôsobmi. Myslím na také spôsoby, ktoré: 1) Nebudú návratom k mafiánskemu štátu, 2) neotvoria dvere radikálom z oboch pólov politického spektra, čiže: 3) nájdu nadkritické množstvo politikov a verejných osobností, ktorí budú dosť slušní a dosť aktívni pri riadení inštitúcií štátu a jeho nezávislej kontrole. Otázka znie: Koľko je nadkritické množstvo? Zdá sa, že niekedy si vystačíme aj s prstami na jednej ruke.
P.S.
Poslal som tento text dnes ráno Romanovi Patajovi do N-ka s touto poznámkou: "... včerajší text som aktualizoval na (osobnú aj politickú) situáciu v pondelok ráno. Ponáhľaj, pretože okolo obeda môže byť všetko inak."