Čoraz častejšie žasnem nad schopnosťou verejných osobností hovoriť, hovoriť a hovoriť. Bez breptov, s plným nasadením, sugestívne... blbosti.
Fico, Bláha, Harabín, Kotleba... a, aby som zašiel aj do domácich luhov a hájov – žijem v Česku – Zeman, Babiš, Klaus starší aj mladší, Okamura...
Takzvaný obyčajný človek má dilemu: komu veriť?! A prečo práve Čaputovej, Kiskovi, Šeligovi, Mikloškovi, Zajacovi, Trubanovi, Mihálovi, Remišovej, Hlinovi..., Fialovi, Bartošovi, Rychetskému, Nemcovej, Schwarzenbergovi, Hiršlerovi, Drahošovi...?
Pýtajte sa: kto je ten, kto ukazuje prstom, kam kráčať? Aký je jeho príbeh? Akú stopu zanecháva vo verejnom priestore? V časoch rozvinutých informačných a komunikačných technológií to nie je žiaden problém. Máte to za pár minút.
A prečo sú tie prihlúple, napríklad dezinformačné a konšpiračné médiá oveľa navštevovanejšie, než ich protipól? A prečo sú aj kvalitné texty po niekoľkých dňoch zabudnuté? Zrejme aj kvôli dopytu po bláboloch! Masívna časť verejnosti si jednoducho nezmysly žiada.
Keď niekto tvrdí, že vie, ako na prezreté problémy spoločnosti a ponúka „ľúbivé“ riešenia, buďte ostražití. Zväčša ide o šmejda, ktorý sa vezie na vlne pandémie úzkosti o plný tanier. Alebo o prebendy, ku ktorým prišiel obchádzaním pravidiel. Taký Trump, či Orbán, sú iba viac viditeľní.
Dobre Fedor, tak prečo ťa potom toľko vidieť a počuť v médiách a na verejnosti? Nedá mi, odpovedám. Naviac viem písať i rozprávať. Plus nerád odmietam slušné pozvania na diskusie v teréne.
Vlastne mám tie chvíle v teréne rád. Učí ma to formulovať myšlienky, komunikovať, posilňuje pocit príslušnosti a klokotá tam naozajstný život. Trochu drsný, trochu smradľavý, trochu upachtený..., ale naozajstný. Odnášam si z takýchto potuliek záblesky poznania, emócií, motiváciu.
A sú aj chvíle keď si myslím, že je to vzájomné. V Česku som to zažil pri predposledných prezidentských voľbách. Jeden z kandidátov viedol kampaň pod heslom „Česká hospoda volí Karla“. Prehral síce s becherovkou a ruskou subverziou, ale to je už o inom.
Nedávno som sa v N-ku dočítal, že pred februárovými parlamentnými voľbami vyráža debatovať do krčiem a kaviarní po Slovensku partia ľudí, ktorým nie je jedno, že voľby majú legitimizovať extrém vzývajúci spodné pudy (https://dennikn.sk/1714439/chcu-ukazat-ze-slovensko-nie-je-rasisticka-krajina-a-chystaju-70-koncertov-v-krcmach/?ref=mpm). Rád sa pridám.
Písané pre Denník N
Takzvaný obyčajný človek má dilemu: komu veriť?! A prečo práve Čaputovej, Kiskovi, Šeligovi, Mikloškovi, Zajacovi, Trubanovi, Mihálovi, Remišovej, Hlinovi..., Fialovi, Bartošovi, Rychetskému, Nemcovej, Schwarzenbergovi, Hiršlerovi, Drahošovi...?
Pýtajte sa: kto je ten, kto ukazuje prstom, kam kráčať? Aký je jeho príbeh? Akú stopu zanecháva vo verejnom priestore? V časoch rozvinutých informačných a komunikačných technológií to nie je žiaden problém. Máte to za pár minút.
A prečo sú tie prihlúple, napríklad dezinformačné a konšpiračné médiá oveľa navštevovanejšie, než ich protipól? A prečo sú aj kvalitné texty po niekoľkých dňoch zabudnuté? Zrejme aj kvôli dopytu po bláboloch! Masívna časť verejnosti si jednoducho nezmysly žiada.
Keď niekto tvrdí, že vie, ako na prezreté problémy spoločnosti a ponúka „ľúbivé“ riešenia, buďte ostražití. Zväčša ide o šmejda, ktorý sa vezie na vlne pandémie úzkosti o plný tanier. Alebo o prebendy, ku ktorým prišiel obchádzaním pravidiel. Taký Trump, či Orbán, sú iba viac viditeľní.
Dobre Fedor, tak prečo ťa potom toľko vidieť a počuť v médiách a na verejnosti? Nedá mi, odpovedám. Naviac viem písať i rozprávať. Plus nerád odmietam slušné pozvania na diskusie v teréne.
Vlastne mám tie chvíle v teréne rád. Učí ma to formulovať myšlienky, komunikovať, posilňuje pocit príslušnosti a klokotá tam naozajstný život. Trochu drsný, trochu smradľavý, trochu upachtený..., ale naozajstný. Odnášam si z takýchto potuliek záblesky poznania, emócií, motiváciu.
A sú aj chvíle keď si myslím, že je to vzájomné. V Česku som to zažil pri predposledných prezidentských voľbách. Jeden z kandidátov viedol kampaň pod heslom „Česká hospoda volí Karla“. Prehral síce s becherovkou a ruskou subverziou, ale to je už o inom.
Nedávno som sa v N-ku dočítal, že pred februárovými parlamentnými voľbami vyráža debatovať do krčiem a kaviarní po Slovensku partia ľudí, ktorým nie je jedno, že voľby majú legitimizovať extrém vzývajúci spodné pudy (https://dennikn.sk/1714439/chcu-ukazat-ze-slovensko-nie-je-rasisticka-krajina-a-chystaju-70-koncertov-v-krcmach/?ref=mpm). Rád sa pridám.
Písané pre Denník N