Bol som v Izraeli niekoľko dní po tom, ako militanti z Hizballáhu napadli (od chrbta) izraelských vojakov na hraniciach s Libanonom. Niekoľkých zabili a jedného zajali. Nasledovali vojenské operácie a obete na oboch stranách. Mám obavy, že ani vznik palestínskeho štátu nič nezmení. Bojuje sa totiž o právo na celé územie Izraela a vplyv v regióne. Čo však je právo na celé územie a vplyv v globálnej dedine?
Spojenecký zásah v Iraku postupne prerástol do vojny každého s každým. Opäť, ako za takmer všetko na tomto svete, sú vinní Američania. Antiamerikanizmus v našom civilizačnom kontexte považujem za mimoriadne tupú ideológiu. V roku 2006 sa napríklad v Čechách týkala americkej protiraketovej základne. Prial by som ľavici zmysluplnejšie témy, než je deštrukcia spoločnej obrany krajín NATO.
Dezinterpretácie prejavu súčasného pápeža v Regensburgu, v kontexte predchádzajúcich búrok okolo karikatúr proroka Mohameda, alebo napríklad nepokojov v Paríži, ukazujú jednu tvár islamu. Existuje aj druhá. Tento rok som ju objavoval v dielach Šukrího, Pamuka, Kurbana Saida. A už niekoľko rokov si ju uvedomujem v mojom bezprostrednom okolí – tam, kde v Prahe bývam. Je veľmi podobná tej našej. Ktože to prilieva olej do ohňa konfliktu civilizácií? Odlišnosti kultúr určite nie.
Každá dráma sa v našom veku stáva „skutočnou“ až po odvysielaní v TV. Nerád by som pripisoval médiám rovno autorskú rolu, ale to, čo sa dialo tento rok pred voľbami, bolo desivé. Ako keby postmoderná politika bola dielom amatérskych novinárov a profesionálnych marketingových agentúr. Nestálo by to za reč, keby politici, napríklad Jiří Paroubek a Róbert Fico, tento fakt nezneužívali pre osobné mocenské ciele.
Nuž hej, osobné ciele. Nie je na nich nič zlé, pokiaľ osobné chápeme ako dobré a dôležité. Rád by som žil v spoločnosti, ktorou zmietajú spory o to, čo je skutočne dobré a dôležité. Zmietajú ňou však sračky. Napríklad kto s kým a za koľko. Zjednodušuje sa tým život až do takej miery, že pravdu a lož pcháme do jedného vreca. Napríklad na Slovensku sa toho roku zmlátená Hedviga Malinová ocitla v pozícii zločinca. A svedok krádeže Ernest Valko rovno v cele predbežného zadržania.
A keď už hovorím o osobných cieľoch: Môj rok 2006 bol fajn. Vďačím za to priateľstvám a vzťahom, ktoré prekvitali aj v aktuálnom marazme. A práve v priateľstvách a vzťahoch vidím svoju šancu aj pre rok 2007, nech už sa bude na politickej scéne – tej českej aj tej slovenskej a globálnej – diať čokoľvek. Zdá sa mi totiž, že ľudia, ktorí sledujú osobné ciele, a tieto sú dobré a dôležité, prospievajú v prvom pláne nám a až v druhom sebe.
Niekoľko takých som v roku 2006 videl aj v akcii. Tí, ktorých si obzvlášť vážim, dostali poriadne na frak – napríklad neprešli na Slovensku sitom volieb. Dajú sa však považovať za prehry aj neúspechy pri presadzovaní dobrých a dôležitých vecí v demokratickej súťaži? Z dlhodobého hľadiska určite nie. Napokon, ktože to na Slovensku demokraticky vyhrával voľby aj po roku 1989? Raz Verejnosť proti násiliu, inokedy Hnutie za demokratické Slovensko, raz Slovenská demokratická koalícia, inokedy Smer, raz demokrati, inokedy populisti pod nacionalistickou zástavou.
Tento rok som videl aj synagógu v Šahách a výskumný ústav Fórum v Dunajskej Strede – Peter Hunčík to zvládol aj bez štátu. Šimečkova nadácia mala pätnáste výročie – štátu navzdory. Vydal som knihu svojich snov. Videl som, čo spraví s človekom mozgová mŕtvica, pretrpel som kolonoskopiu, decká sú zdravé a už ma nepotrebujú. Teším sa na rok 2007.
Dezinterpretácie prejavu súčasného pápeža v Regensburgu, v kontexte predchádzajúcich búrok okolo karikatúr proroka Mohameda, alebo napríklad nepokojov v Paríži, ukazujú jednu tvár islamu. Existuje aj druhá. Tento rok som ju objavoval v dielach Šukrího, Pamuka, Kurbana Saida. A už niekoľko rokov si ju uvedomujem v mojom bezprostrednom okolí – tam, kde v Prahe bývam. Je veľmi podobná tej našej. Ktože to prilieva olej do ohňa konfliktu civilizácií? Odlišnosti kultúr určite nie.
Každá dráma sa v našom veku stáva „skutočnou“ až po odvysielaní v TV. Nerád by som pripisoval médiám rovno autorskú rolu, ale to, čo sa dialo tento rok pred voľbami, bolo desivé. Ako keby postmoderná politika bola dielom amatérskych novinárov a profesionálnych marketingových agentúr. Nestálo by to za reč, keby politici, napríklad Jiří Paroubek a Róbert Fico, tento fakt nezneužívali pre osobné mocenské ciele.
Nuž hej, osobné ciele. Nie je na nich nič zlé, pokiaľ osobné chápeme ako dobré a dôležité. Rád by som žil v spoločnosti, ktorou zmietajú spory o to, čo je skutočne dobré a dôležité. Zmietajú ňou však sračky. Napríklad kto s kým a za koľko. Zjednodušuje sa tým život až do takej miery, že pravdu a lož pcháme do jedného vreca. Napríklad na Slovensku sa toho roku zmlátená Hedviga Malinová ocitla v pozícii zločinca. A svedok krádeže Ernest Valko rovno v cele predbežného zadržania.
A keď už hovorím o osobných cieľoch: Môj rok 2006 bol fajn. Vďačím za to priateľstvám a vzťahom, ktoré prekvitali aj v aktuálnom marazme. A práve v priateľstvách a vzťahoch vidím svoju šancu aj pre rok 2007, nech už sa bude na politickej scéne – tej českej aj tej slovenskej a globálnej – diať čokoľvek. Zdá sa mi totiž, že ľudia, ktorí sledujú osobné ciele, a tieto sú dobré a dôležité, prospievajú v prvom pláne nám a až v druhom sebe.
Niekoľko takých som v roku 2006 videl aj v akcii. Tí, ktorých si obzvlášť vážim, dostali poriadne na frak – napríklad neprešli na Slovensku sitom volieb. Dajú sa však považovať za prehry aj neúspechy pri presadzovaní dobrých a dôležitých vecí v demokratickej súťaži? Z dlhodobého hľadiska určite nie. Napokon, ktože to na Slovensku demokraticky vyhrával voľby aj po roku 1989? Raz Verejnosť proti násiliu, inokedy Hnutie za demokratické Slovensko, raz Slovenská demokratická koalícia, inokedy Smer, raz demokrati, inokedy populisti pod nacionalistickou zástavou.
Tento rok som videl aj synagógu v Šahách a výskumný ústav Fórum v Dunajskej Strede – Peter Hunčík to zvládol aj bez štátu. Šimečkova nadácia mala pätnáste výročie – štátu navzdory. Vydal som knihu svojich snov. Videl som, čo spraví s človekom mozgová mŕtvica, pretrpel som kolonoskopiu, decká sú zdravé a už ma nepotrebujú. Teším sa na rok 2007.