duša - príbeh Kačenky K.
„Mám kamarátky, rada športujem, rada fotím prírodu a ľudí… rada vyfarbujem mandaly… Som rada za svoj život a chcem dávať lásku… Mám zvláštny život a tiež mám chorobu Downov syndróm. A tak sa snažím viac… Chodím do práce vlakom a snažím sa dávať nádej, nájsť cestu životom a poznať sama seba.“
Príbeh Kačenky s jej básňami a fotografiami vyšiel vlastným nákladom v pražskej chránenej dielni Lemniskáta. Tu je jedna Kačenkina básnička:
Srdce se sklání
pod zásahy života se drolí
ale láska mu sílu dává
Rozum se brání
a dělá co srdce bolí
ale láska se nevzdává
Rozum - príbeh o papučiach
Príbeh mi vyrozprávali Katarína Bachratá s manželom Hynkom.
Dva tímy dostanú úlohy, každý inú. Tie úlohy sú zdanlivo antagonistické. Ale spoločne sa dajú vyriešiť tak, že vyhrajú obe skupiny. Alebo sa pobijú, a prehrajú všetci. V našej verzii bola žinenka, na ktorú sa zmestil celý tím. Tím A dostal zadanie: musíte byť všetci obutí, nikdy počas hry nesmiete prísť o papuče. Tím B dostal zadanie: všetky papuče súperovho tímu zhromaždite na žinenke.
Vždy sa to skončilo veľkou melou. Dospeláci, učitelia, akademici, sa bili o papuče. Len raz sa tím A zamkol v šatni pri telocvični. Pol hodiny na seba obe skupiny kričali, kým prišli na riešenie, že stačí, keď sa celý tím A postaví na žinenku. Teda, bol tam malý zádrh. Jeden člen tímu A, vtedy stredoškolák, dnes absolvent Oxfordu, zamestnanec prestížnej firmy a otec troch detí, nebol v šatni s ostatnými, ale vyliezol na okno v telocvični. V cca 3-4 metrovej výške sa dohadoval so svojimi aj so súpermi a ešte 20 minút odmietal zliezť. To už na neho kričal celý tím A aj tím B.
Ale čo ak sme v menšine - a konsenzus je v nedohľadne? O tom, že v reálnej politike ide do tuhého až na dreň, škoda hovoriť.
Príbeh fabriky
Partia mladých ľudí vypracovala podnikateľský zámer – fabriku na súčiastky pre zbrojný priemysel. Mysleli na pomoc Ukrajine pri obrane pred agresorom. Projekt prešiel schvaľovacím pokračovaním, našli investorov, kúpili ruinu bývalej farmy za dedinou. Vo finále predložili svoj zámer na verejnú diskusiu obyvateľom dediny. Až na dve výnimky boli všetci proti. Prečo Ukrajina? A čo keď naštveme Putina? …
Teda, až na dve výnimky! Stavím sa, že projekt bude úspešný.
Duša a rozum
Postaviť sa na stranu pozitívnych emócií je marketingové riziko. No a?
Áno, o svojich protivníkoch už vieme dosť. Poznáme aj limity dialógu. Tak kde je problém?
Žeby aj hlupáctvo bolo nákazlivé? Možno. V tom prípade však nádej spočíva v kolektívnej terapii. Myslím na terapiu živou skúsenosťou. Teda, ideálne by bolo nie rovno v zákopoch. Radšej v tej telocvični, alebo v chránenej dielni, zdieľaním vo verejnom priestore, vierou v úspech dobrej veci a patričnou dávkou vzdoru a neústupnosti.
Post scriptum
O pár dní budú v Českej republike, kde som občanom a kde žijem, parlamentné voľby. V prieskumoch verejnej mienky suverénne vedie ANO Andreja Babiša. Na treťom mieste je SPD. Nedávno mi v poštovej schránke pristáli volebné noviny SPD Tomia Okamuru. Vyberám typické ilustrácie: „My vám tu liberální demokracii osladíme!“, „Jarda Foldyna bojuje proti migraci“, „Dáme věci do pořádku!“, Tomio Okamura: „Neodvolám“... Na mítingoch sa dokonca nechali počuť, že: „My ty Ukrajince vyženeme“, „Zaplatíme vám za zuby“.
ANO a SPD v Českej republike sú „hlavný prúd“. Komunisti zo „Stačilo“ sa veľmi pravdepodobne tiež dostanú do parlamentu. Negatívne emócie zaberajú, davový efekt funguje. Nákazlivosť negatívnych emócií je evidentná.
Nevdojak som si spomenul na rok 1989. Zlom prišiel, keď sa poprepájali malé ostrovčeky vzdoru a rebélie. Pomenovali sme ich „ostrovy pozitívnej deviácie“ a tomu výsledku, ktorý priniesol systémovú zmenu, sme hovorili synergický efekt.
Kombinácia pozitívnej spirituality, kreativity, racionality a výdrže, dokáže niekedy zázraky. V skutočnosti však ide o vývoj, ktorý sa môže kedykoľvek zmeniť v bludný kruh. Chce to, obrazne povedané, permanentné nasadenie v ringu, kde protivníci odhodili rukavice a masa fandí.... Komu? Raz jednému, inokedy druhému, a často nepredvídateľne.
Vyšlo v: www.tyzden.sk (22.9.2025)
„Mám kamarátky, rada športujem, rada fotím prírodu a ľudí… rada vyfarbujem mandaly… Som rada za svoj život a chcem dávať lásku… Mám zvláštny život a tiež mám chorobu Downov syndróm. A tak sa snažím viac… Chodím do práce vlakom a snažím sa dávať nádej, nájsť cestu životom a poznať sama seba.“
Príbeh Kačenky s jej básňami a fotografiami vyšiel vlastným nákladom v pražskej chránenej dielni Lemniskáta. Tu je jedna Kačenkina básnička:
Srdce se sklání
pod zásahy života se drolí
ale láska mu sílu dává
Rozum se brání
a dělá co srdce bolí
ale láska se nevzdává
Rozum - príbeh o papučiach
Príbeh mi vyrozprávali Katarína Bachratá s manželom Hynkom.
Dva tímy dostanú úlohy, každý inú. Tie úlohy sú zdanlivo antagonistické. Ale spoločne sa dajú vyriešiť tak, že vyhrajú obe skupiny. Alebo sa pobijú, a prehrajú všetci. V našej verzii bola žinenka, na ktorú sa zmestil celý tím. Tím A dostal zadanie: musíte byť všetci obutí, nikdy počas hry nesmiete prísť o papuče. Tím B dostal zadanie: všetky papuče súperovho tímu zhromaždite na žinenke.
Vždy sa to skončilo veľkou melou. Dospeláci, učitelia, akademici, sa bili o papuče. Len raz sa tím A zamkol v šatni pri telocvični. Pol hodiny na seba obe skupiny kričali, kým prišli na riešenie, že stačí, keď sa celý tím A postaví na žinenku. Teda, bol tam malý zádrh. Jeden člen tímu A, vtedy stredoškolák, dnes absolvent Oxfordu, zamestnanec prestížnej firmy a otec troch detí, nebol v šatni s ostatnými, ale vyliezol na okno v telocvični. V cca 3-4 metrovej výške sa dohadoval so svojimi aj so súpermi a ešte 20 minút odmietal zliezť. To už na neho kričal celý tím A aj tím B.
Ale čo ak sme v menšine - a konsenzus je v nedohľadne? O tom, že v reálnej politike ide do tuhého až na dreň, škoda hovoriť.
Príbeh fabriky
Partia mladých ľudí vypracovala podnikateľský zámer – fabriku na súčiastky pre zbrojný priemysel. Mysleli na pomoc Ukrajine pri obrane pred agresorom. Projekt prešiel schvaľovacím pokračovaním, našli investorov, kúpili ruinu bývalej farmy za dedinou. Vo finále predložili svoj zámer na verejnú diskusiu obyvateľom dediny. Až na dve výnimky boli všetci proti. Prečo Ukrajina? A čo keď naštveme Putina? …
Teda, až na dve výnimky! Stavím sa, že projekt bude úspešný.
Duša a rozum
Postaviť sa na stranu pozitívnych emócií je marketingové riziko. No a?
Áno, o svojich protivníkoch už vieme dosť. Poznáme aj limity dialógu. Tak kde je problém?
Žeby aj hlupáctvo bolo nákazlivé? Možno. V tom prípade však nádej spočíva v kolektívnej terapii. Myslím na terapiu živou skúsenosťou. Teda, ideálne by bolo nie rovno v zákopoch. Radšej v tej telocvični, alebo v chránenej dielni, zdieľaním vo verejnom priestore, vierou v úspech dobrej veci a patričnou dávkou vzdoru a neústupnosti.
Post scriptum
O pár dní budú v Českej republike, kde som občanom a kde žijem, parlamentné voľby. V prieskumoch verejnej mienky suverénne vedie ANO Andreja Babiša. Na treťom mieste je SPD. Nedávno mi v poštovej schránke pristáli volebné noviny SPD Tomia Okamuru. Vyberám typické ilustrácie: „My vám tu liberální demokracii osladíme!“, „Jarda Foldyna bojuje proti migraci“, „Dáme věci do pořádku!“, Tomio Okamura: „Neodvolám“... Na mítingoch sa dokonca nechali počuť, že: „My ty Ukrajince vyženeme“, „Zaplatíme vám za zuby“.
ANO a SPD v Českej republike sú „hlavný prúd“. Komunisti zo „Stačilo“ sa veľmi pravdepodobne tiež dostanú do parlamentu. Negatívne emócie zaberajú, davový efekt funguje. Nákazlivosť negatívnych emócií je evidentná.
Nevdojak som si spomenul na rok 1989. Zlom prišiel, keď sa poprepájali malé ostrovčeky vzdoru a rebélie. Pomenovali sme ich „ostrovy pozitívnej deviácie“ a tomu výsledku, ktorý priniesol systémovú zmenu, sme hovorili synergický efekt.
Kombinácia pozitívnej spirituality, kreativity, racionality a výdrže, dokáže niekedy zázraky. V skutočnosti však ide o vývoj, ktorý sa môže kedykoľvek zmeniť v bludný kruh. Chce to, obrazne povedané, permanentné nasadenie v ringu, kde protivníci odhodili rukavice a masa fandí.... Komu? Raz jednému, inokedy druhému, a často nepredvídateľne.
Vyšlo v: www.tyzden.sk (22.9.2025)