je neobvyklý dokumentárny film. Neobvyklý schopnosťou producentov z Punk film, režiséra Robina Kvapila a jeho tímu.
Noebvyklý schopnosťou pripraviť pôsobivý projekt, zhromaždiť potrebné financie, realizovať svoj projekt v podmienkach vojny na Ukrajine, ktorá sa bráni brutálnej ruskej agresii. Realizovať ho presvedčivo za účasti českých „dezolátov“, ktorí neveria, aspoň tak to navonok vyzerá, do poslednej chvíle vlastným očiam. Neobvyklý profesionalitou kameramanov, zvukárov, prítomných expertov, dobrovoľníkov a ukrajinských respondentov. Najmä však presvedčivosťou faktov. A je neobvyklý aj masívnosťou medializácie hotového diela. Najmä osobnou účasťou tvorcov na verejných premietaniach filmu v teréne, živými diskusiami a prítomnosťou v médiách.
Bože môj, hovorí si človek môjho naturelu. Ako je možné, že sa spomenutí „dezoláti“ vrátili domov zdanlivo rovnakí ako odišli? Žeby naozaj cez predsudky, konšpiračné teórie, propagandu a dezinformácie, fanatické, politické a náboženské, viery nejazdil vlak? Žeby ľudská hlúposť bola fakt zbraň hromadného ničenia odkedy sa píšu dejiny? A to už ani nehovorím o slávnych Milgramových, Zimbardových, a im podobných, experimentoch, ktoré dokázali, že aj tak zvane „normálni“ ľudia v sebe príliš často skrývajú sadistické beštie. Čudujete sa, preboha, že v demokratických voľbách, v podmienkach liberálnej demokracie, víťazia extrémisti, populisti a „škodná“ všetkých farieb a vôní?
O neliberálnych demokraciách a neslobodných politických režimoch škoda slov. Tam sú vystrašené a zblbnuté davy bežnou súčasťou „všedného“ života. A nehovorím ani o ľuďoch, ktorí majú jedinú starosť – prežiť. Áno, prežiť! Veď tie excesy nacistických a komunistických režimov, nie sú iba historické udalosti, ale aj živá pamäť posledných troch generácií.
Odpoveď nemám, iba istotu, že sa nepridám. Nielenže nepridám, ale budem aktívne vzdorovať.
Nazad k filmu Veľký vlastenecký výlet: On sám nič nezmení na polarizácii spoločnosti ani na jednej strane pomyselných barikád. Nič! Môže však posilniť imunitu odporcov pokriveného zrkadla. Môže vytvoriť pocit spolupatričnosti, že „nie som v tom sám“. V zásade však platí: Aj keby som v tom bol sám, nič sa nedeje. Ide totiž o samotný základ vyššieho zmyslu ľudského života.
Otázka otázok: Koľko je takých, ktorým ide o vyšší zmysel života? A ako by som sa zachoval ja sám, keby bol v stávke nielen môj život, ale aj životy mojich detí a vnúčat? Hovorím opakovane: Odpoveď nemám. Iba istotu, že keď taká situácia nastane, pôjdem až na dreň svojej podstaty. Bez šance na repete. A toto je podstatný argument v prospech filmu Veľký vlastenecký výlet: Nadkritický počet Ukrajincov vo vojne s agresorom to dokázal a preto Rusko vojnu s Ukrajinou už prehralo.
Post scriptum
Povedal som A, poviem i B. Popri situácii na Ukrajine, vnímam aj situáciu na Blízkom Východe ako skúšobný kameň zlomu ducha našej doby, a tiež ako ukážku kolektívnej sebaobrany. Štát Izrael a jeho občania preukázali schopnosť prežiť. Prežiť spoločne. Prežiť pod tlakom perverznej ideológie, ktorá vyznáva kult smrti a bezmedzný teror pri ceste za svojim cieľom – genocídou Židov. Držia sa odkazu preživších holokaust: Už nikdy viac!
Som zvedavý, ako sa s touto témou vysporiada budúca slovenská demokratická koalícia po voľbách, ktoré majú (a musia) vyhrať. Kult smrti islamistických fanatikov a kult ruského nároku na bezbrehosť mýtu o vlastnej veľkosti a výlučnosti, sú dve verzie globálneho armagedonu. Predstava, že nejakí lokálni liliputáni si prevolávaním národoveckých floskúl vymôžu výnimku, je absurdná.
A opakujem n-tý raz: Právo na dôstojný, čiže slobodný, život je úplne základné. Každá nevinná obeť akejkoľvek vojny je tragická. Fakt, že obrana tohto práva predpokladá postaviť sa agresorom, a fanatickým vieram a ideológiám, na doraz patrí k veci.
Publikované na www.tyzdensk 31.8.2025
Bože môj, hovorí si človek môjho naturelu. Ako je možné, že sa spomenutí „dezoláti“ vrátili domov zdanlivo rovnakí ako odišli? Žeby naozaj cez predsudky, konšpiračné teórie, propagandu a dezinformácie, fanatické, politické a náboženské, viery nejazdil vlak? Žeby ľudská hlúposť bola fakt zbraň hromadného ničenia odkedy sa píšu dejiny? A to už ani nehovorím o slávnych Milgramových, Zimbardových, a im podobných, experimentoch, ktoré dokázali, že aj tak zvane „normálni“ ľudia v sebe príliš často skrývajú sadistické beštie. Čudujete sa, preboha, že v demokratických voľbách, v podmienkach liberálnej demokracie, víťazia extrémisti, populisti a „škodná“ všetkých farieb a vôní?
O neliberálnych demokraciách a neslobodných politických režimoch škoda slov. Tam sú vystrašené a zblbnuté davy bežnou súčasťou „všedného“ života. A nehovorím ani o ľuďoch, ktorí majú jedinú starosť – prežiť. Áno, prežiť! Veď tie excesy nacistických a komunistických režimov, nie sú iba historické udalosti, ale aj živá pamäť posledných troch generácií.
Odpoveď nemám, iba istotu, že sa nepridám. Nielenže nepridám, ale budem aktívne vzdorovať.
Nazad k filmu Veľký vlastenecký výlet: On sám nič nezmení na polarizácii spoločnosti ani na jednej strane pomyselných barikád. Nič! Môže však posilniť imunitu odporcov pokriveného zrkadla. Môže vytvoriť pocit spolupatričnosti, že „nie som v tom sám“. V zásade však platí: Aj keby som v tom bol sám, nič sa nedeje. Ide totiž o samotný základ vyššieho zmyslu ľudského života.
Otázka otázok: Koľko je takých, ktorým ide o vyšší zmysel života? A ako by som sa zachoval ja sám, keby bol v stávke nielen môj život, ale aj životy mojich detí a vnúčat? Hovorím opakovane: Odpoveď nemám. Iba istotu, že keď taká situácia nastane, pôjdem až na dreň svojej podstaty. Bez šance na repete. A toto je podstatný argument v prospech filmu Veľký vlastenecký výlet: Nadkritický počet Ukrajincov vo vojne s agresorom to dokázal a preto Rusko vojnu s Ukrajinou už prehralo.
Post scriptum
Povedal som A, poviem i B. Popri situácii na Ukrajine, vnímam aj situáciu na Blízkom Východe ako skúšobný kameň zlomu ducha našej doby, a tiež ako ukážku kolektívnej sebaobrany. Štát Izrael a jeho občania preukázali schopnosť prežiť. Prežiť spoločne. Prežiť pod tlakom perverznej ideológie, ktorá vyznáva kult smrti a bezmedzný teror pri ceste za svojim cieľom – genocídou Židov. Držia sa odkazu preživších holokaust: Už nikdy viac!
Som zvedavý, ako sa s touto témou vysporiada budúca slovenská demokratická koalícia po voľbách, ktoré majú (a musia) vyhrať. Kult smrti islamistických fanatikov a kult ruského nároku na bezbrehosť mýtu o vlastnej veľkosti a výlučnosti, sú dve verzie globálneho armagedonu. Predstava, že nejakí lokálni liliputáni si prevolávaním národoveckých floskúl vymôžu výnimku, je absurdná.
A opakujem n-tý raz: Právo na dôstojný, čiže slobodný, život je úplne základné. Každá nevinná obeť akejkoľvek vojny je tragická. Fakt, že obrana tohto práva predpokladá postaviť sa agresorom, a fanatickým vieram a ideológiám, na doraz patrí k veci.
Publikované na www.tyzdensk 31.8.2025