Konečne som našiel priliehavé slovo pre aktuálne dianie. Chaos. Teda, presnejšie, chaos pre takzvane normálnych ľudí.
Náboženskí a ideologickí fanatici, mamonári, sociopati a psychopati vo verejných, obzvlášť mocenských, pozíciách, kriminálníci telom a dušou nemajú problém. Majú svoje istoty, svoju jedinú pravdu, prípadne svoje peniaze a kariéry.
My ostatní máme pre slovo chaos veľa dôvodov: Médiá a sociálne siete, kde sa mieša pestrá agenda všetkých farieb a vôní – propaganda s antipropagandou, informácie s dezinformáciami, protesty s protestami proti protestom.
Každá udalosť, ktorá nás vyzýva do boja, sa opiera o mýty, legendy, symboly a rituály, Tie si nárokujú na všeobecnú platnosť a stávajú sa zbraňou v rukách kadekoho. Slová ako fašizmus, nacizmus, konzervativizmus, liberalizmus, progresivizmus, národné cítenie a vlastenectvo, mier..., sú medovým motúzom a – v lepšom prípade –
súčasne i obuškom.
Pátranie po istotách je prirodzené, pretože neistota a strach ohrozujú duševné zdravie jednotlivcov i spoločnosti. Kde však sú tie istoty? No, pre koho ako. Pre mňa napríklad v pocite, že mám v sebe morálny kompas, ktorý mi našepkáva, aby som myslel na svedomie a zodpovednosť. Pre jedno aj druhé som často schopný spraviť kadečo.
Vídame sa na pomyselných, alebo skutočných barikádach. Istým rizikom je, či sa pri tom „nezrušíme“ navzájom. Možno by bolo fajn, zájsť si dopredu na kus reči. Akurát, čo na to tí, ktorých som vyššie nezaradil medzi normálnych ľudí, a dialóg, s výnimkou rozhovoru s terapeutom, neprichádza do úvahy?
A nie je ich v dnešných časoch priveľa? Riadim sa, subjektívne (!), podľa volebných preferencií SMER-u a Republiky.
Na záver: Som generácia 80+. Zažili sme zápas o holé prežitie (narodil som sa do vojny a som preživší holokaust). Potom prišlo obdobie zápasu o právo na slobodu slova, pohybu, podnikania a podobne. A napokon zápas o schopnosť naozaj slobodne žiť. Žiť a umierať dôstojne! Podarilo sa?
Blízky Východ a Ukrajina, napríklad, kladie, po novom, otázku prežitia, slobody a dôstojného života i smrti. Opakovane hovorím o zápase, o vzdore. Hovorím o rebélii, a nie o manne z neba.
Text vyšiel 4.5.2025 v Denníku N (táto verzia je bez redakčných úprav)
My ostatní máme pre slovo chaos veľa dôvodov: Médiá a sociálne siete, kde sa mieša pestrá agenda všetkých farieb a vôní – propaganda s antipropagandou, informácie s dezinformáciami, protesty s protestami proti protestom.
Každá udalosť, ktorá nás vyzýva do boja, sa opiera o mýty, legendy, symboly a rituály, Tie si nárokujú na všeobecnú platnosť a stávajú sa zbraňou v rukách kadekoho. Slová ako fašizmus, nacizmus, konzervativizmus, liberalizmus, progresivizmus, národné cítenie a vlastenectvo, mier..., sú medovým motúzom a – v lepšom prípade –
súčasne i obuškom.
Pátranie po istotách je prirodzené, pretože neistota a strach ohrozujú duševné zdravie jednotlivcov i spoločnosti. Kde však sú tie istoty? No, pre koho ako. Pre mňa napríklad v pocite, že mám v sebe morálny kompas, ktorý mi našepkáva, aby som myslel na svedomie a zodpovednosť. Pre jedno aj druhé som často schopný spraviť kadečo.
Vídame sa na pomyselných, alebo skutočných barikádach. Istým rizikom je, či sa pri tom „nezrušíme“ navzájom. Možno by bolo fajn, zájsť si dopredu na kus reči. Akurát, čo na to tí, ktorých som vyššie nezaradil medzi normálnych ľudí, a dialóg, s výnimkou rozhovoru s terapeutom, neprichádza do úvahy?
A nie je ich v dnešných časoch priveľa? Riadim sa, subjektívne (!), podľa volebných preferencií SMER-u a Republiky.
Na záver: Som generácia 80+. Zažili sme zápas o holé prežitie (narodil som sa do vojny a som preživší holokaust). Potom prišlo obdobie zápasu o právo na slobodu slova, pohybu, podnikania a podobne. A napokon zápas o schopnosť naozaj slobodne žiť. Žiť a umierať dôstojne! Podarilo sa?
Blízky Východ a Ukrajina, napríklad, kladie, po novom, otázku prežitia, slobody a dôstojného života i smrti. Opakovane hovorím o zápase, o vzdore. Hovorím o rebélii, a nie o manne z neba.
Text vyšiel 4.5.2025 v Denníku N (táto verzia je bez redakčných úprav)