Už vlastne ani neviem, kde som čítal tento dalajlámov výrok (citujem z hlavy, čiže nepresne): „Keď si konfrontovaný s problémom, zváž dve veci: Spôsobil si ho ty? A keď si ho nespôsobil, vieš prispieť k riešeniu? Keď si odpovieš na obidve otázky negatívne, hoď problém za hlavu.
Väčšinu problémov sa týmto jednoduchým grifom snažím hodiť za hlavu. Stáva sa však občas, že sa mýlim.
Napríklad teraz a v Česku, kde žijem už tri desaťročia: V Senáte ČR sa našli ľudia, ktorí žiadajú odvolanie prezidenta Miloša Zemana. A to som si bol istý, keď sme podpisovali petíciu za jeho odvolanie, či postávali na demonštráciách hnutia Milion chvilek pro demokracii, že sú to iba márne gestá. Neboli.
Pred pár dňami boli tiež zverejnené nespochybniteľné fakty o tom, že premiér Andrej Babiš je skutočným majiteľom Agrofertu nie len v Česku, ale aj na Slovensku, v Británii a v Nemecku. Čiže klamal a je to čierne na bielom. Stalo sa tak vďaka novinárom, mimovládnej iniciatíve Rekonstrukce státu a zverejneniu auditu Európskej komisie o jeho konflikte záujmov. Čiže na otázku, či má zmysel, aby sa “bezmocný“ občan venoval politike, je odpoveď jasná: Má! Ale konkrétne a osobne.
Avšak: ľahkosť, s akou dnes možno vstúpiť do verejného priestoru, plodí povrchnosť a improvizáciu. Čosi ako krčmové reči. Do toho zámerné dezinformácie. Ľahkosť, s akou sa šíria verejným priestorom negatívne emócie, vyvoláva riziko konfliktov. Keby len riziko – vyvoláva konflikty. Keď sa k moci dostávajú ľudia s narušenou osobnostnou výbavou a zlým charakterom, povrchnosť, improvizácia a negatívne emócie, konflikty eskalujú.
Protiváhou sú vzdelanosť, informovanosť, kultivovaný dialóg, vecná argumentácia. Riešením nádej, že tí najlepší pôjdu dopredu. Kto však sú tí najlepší? Najlepší v politike, v médiách, v občianskom živote? Podľa skutkov poznáte ich, hovorí sa. Ostáva iba veriť, že existujú a nastúpia do hry v pravý čas, čiže teraz, pretože voda stúpa a času je málo.
Počujete, frontmani hnutia Za slušné Slovensko, intelektuálne elity, politici, ktorých moc ešte nepripravila o ich ľudskosť, a naozajstní obyčajní ľudia?!
Písané pre Denník N
Napríklad teraz a v Česku, kde žijem už tri desaťročia: V Senáte ČR sa našli ľudia, ktorí žiadajú odvolanie prezidenta Miloša Zemana. A to som si bol istý, keď sme podpisovali petíciu za jeho odvolanie, či postávali na demonštráciách hnutia Milion chvilek pro demokracii, že sú to iba márne gestá. Neboli.
Pred pár dňami boli tiež zverejnené nespochybniteľné fakty o tom, že premiér Andrej Babiš je skutočným majiteľom Agrofertu nie len v Česku, ale aj na Slovensku, v Británii a v Nemecku. Čiže klamal a je to čierne na bielom. Stalo sa tak vďaka novinárom, mimovládnej iniciatíve Rekonstrukce státu a zverejneniu auditu Európskej komisie o jeho konflikte záujmov. Čiže na otázku, či má zmysel, aby sa “bezmocný“ občan venoval politike, je odpoveď jasná: Má! Ale konkrétne a osobne.
Avšak: ľahkosť, s akou dnes možno vstúpiť do verejného priestoru, plodí povrchnosť a improvizáciu. Čosi ako krčmové reči. Do toho zámerné dezinformácie. Ľahkosť, s akou sa šíria verejným priestorom negatívne emócie, vyvoláva riziko konfliktov. Keby len riziko – vyvoláva konflikty. Keď sa k moci dostávajú ľudia s narušenou osobnostnou výbavou a zlým charakterom, povrchnosť, improvizácia a negatívne emócie, konflikty eskalujú.
Protiváhou sú vzdelanosť, informovanosť, kultivovaný dialóg, vecná argumentácia. Riešením nádej, že tí najlepší pôjdu dopredu. Kto však sú tí najlepší? Najlepší v politike, v médiách, v občianskom živote? Podľa skutkov poznáte ich, hovorí sa. Ostáva iba veriť, že existujú a nastúpia do hry v pravý čas, čiže teraz, pretože voda stúpa a času je málo.
Počujete, frontmani hnutia Za slušné Slovensko, intelektuálne elity, politici, ktorých moc ešte nepripravila o ich ľudskosť, a naozajstní obyčajní ľudia?!
Písané pre Denník N