a prejdem rovno k veci.
V knihe (Ešte raz a naposledy. N-Press, 2017 – pozn. F.G.) hovoríte o tom, že ľudia by mali predkladať potvrdenie od psychiatra, že sú spôsobilí na nejakú (politickú – pozn. F.G.) funkciu. Rovnako sa oháňate pojmom psychopat pri Mečiarovi a taktiež potom dumáte nad tým, ako sme zblblí z toho, že žijeme momentálne v najlepšom z možných svetov, nevieme čo od dobroty, nevieme čo s časom a tak sme depresívni. Lebo nejaký Ind Vám povedal, že v Indii nie je depresia.
K celému tomu sa chcem vyjadriť trošku okľukou, kým sa dostanem k jadru veci, ale verím, že moja správa ostane pochopená.
Hoci Mečiar vykazuje naozaj všetky znaky psychopatizmu, takúto diagnózu mu nemôže dať nikto iný než psychiater, ktorý s ním strávi aspoň hodinu a bude mu robiť anamnézu a diagnostiku. Nedá sa to ani na diaľku. Viete, on možno Mečiar je, ľudovo povedané, len kokot a veľmi zlý človek, nemusí hneď mať poruchu osobnosti.
Prečo to hovorím, je to, že spôsob, ako sa k tomu vyjadrujete, prináša stigmu na psychicky chorých ľudí. To, že je niekto psychicky chorý, neznamená, že je zosobnenie jeho diagnózy. Stále je ten človek XY, ktorý má sny, túžby, záujmy a môže byť vysokofunkčný, pokiaľ podstupuje terapiu a berie lieky. Pokiaľ tvrdíte, že sa treba preukázať diagnostikou, rovno hovoríte, že psychicky chorí ľudia môžu byť nebezpeční.
Viete, čo Vám na to poviem? Ja mám diagnostikovanú jednu z najťažších psychických porúch. Bipolárnu afektívnu poruchu s psychotickými sklonmi. Mám vyštudovanú vysokú školu, som zamestnaná, precestovala som polku Európy, viedla projekty, noviny mi otiskli zopár mojich článkov, písala som divadelné hry, zorganizovala mnoho podujatí. Keby som Vám o svojej poruche povedala, NIKDY by ste na ňu neprišli. Je to niečo, čo blíži mne a mojim najbližším, ale na nikoho iného to vplyv nemá. To, že si vezmem voľno, aby som sa doma zotavila z epizódy, je úplne rovnaké, ako keď niekto doma ľahne s angínou.
A s mojím vzdelaním, skúsenosťami, nadšením a rozhľadom, by mi zrazu niekto povedal, že niečo nemôžem robiť, či sa angažovať v politike, lebo mám psychickú poruchu?
Poprípade mi na depresívnu epizódu poviete, že sa iba nudím z tej dobroty, čo je všade okolo mňa?
Pán Gál, vyjadrujte sa k veciam, do ktorých hlbšie vidíte. Vtedy je to naozaj inšpiratívne a poučné. Tak, ako ja nemám skúsenosť s bytím Židovkou medzi antisemitmi, či utekaním z krajiny za mečiarizmu, Vy nemáte skúsenosť s psychickou poruchou.
Ja tým názorom sčasti rozumiem a viem si predstaviť, čo ste asi chceli povedať. Ale pokiaľ už ste takzvaná elita (čo je slovo, ktorým sa tiež rád oháňate) a máte prístup do médií, rozprávať nahlas a vyjadrovať sa k veciam, dajte si pozor, aby ste svojimi vyjadreniami nestigmatizovali obrovskú časť obyvateľstva.
Väčšina z nás nie je ani Mečiar, ani Trump, nie sme nebezpeční, akurát máme démona, s ktorým musíme bojovať celý život. Ale ten démon nie sme my. My nie sme našou diagnózou a pokiaľ by sme tak mali byť posudzovaní, tak sa rovno znova môžeme vrátiť k tomu, aby nás zatvárali do azylov.
Snáď som sa vyjadrila pochopiteľne. Keď som to včera rozprávala kamarátom nad pivom, dávalo to všetko zmysel.
Pekný zvyšok víkendu a inšpiratívny začiatok týždňa!
Romana
Milá Romana,
som rád, že sa neseriete s diplomatickými omáčkami.
K Mečiarovi: máte pravdu, akurát, že kedysi v roku 1998 - nepamätám si to už presne - sa veľké fórum psychiatrov vyjadrilo k jeho duševnému zdraviu. Zo slovenských psychiatrov tam bol tuším MUDr. Jozef Hašto a MUDr. Péter Hunčík a zverejnilo svoje stanovisko tuším vo svojom odbornom periodiku. Podstatné je iné: naozaj ľubovoľné narábanie s lekárskymi pojmami je chyba - v tomto prípade moja. Medzi ľuďmi s bipolárnou poruchou je kopec vzácnych ľudí. Som im všetkým dlžný ospravedlnenie.
Máte pravdu aj v tom, že nežijeme v najlepšom z možných svetov. Možno som to však napísal, alebo mal napísať, trochu inak. Žijeme si lepšie, ako kedykoľvek predtým. Myslím nás Slovákov, Čechov... Údaje o kvalite života (vrátane údajov o zdravotnom stave, šance na dožitie, spotrebnom koši...) sú k dispozícii. Toto konštatovanie je "sociologické" a nevylučuje existenciu ľudí, komunít..., ktoré sú na tom fakt mizerne. Aj tu som však mal byť opatrnejší. Slovo kvalita života zahŕňa aj kvalitu vzťahov, hlavne však subjektívnu reflexiu vlastného života. Nasratých ľudí sú plné ulice.
Aj Vám príjemný večer a dobré nasledujúce dni.
Fedor
Milý Fedor,
ďakujem Vám za rýchlu odpoveď.
Súhlasím s tým, že sa máme lepšie, než kedykoľvek predtým. Patrí to medzi veci, ktoré si hovorím, keď mám depresívnu epizódu (Romana, máš dobrú prácu, žiješ v krásnom meste, máš priateľov, čo robiť vo voľnom čase, máš kam chodiť za kultúrou, môžeš cestovať, kam chceš, máš strechu nad hlavou....), je však zaujímavé, že nič z toho nemá žiaden vplyv na chorú dušu. A táto choroba sa prelína históriou od začiatku. Teraz mám na mysli unipolárnu depresiu. Viem, že mnohí psychiatri hovoria "nie sme depresívni, sme len smutní", čo je pravda, ale nesmie sa to vytrhávať z kontextu, pretože potom sa môže zabudnúť na to, že depresia ako choroba skutočne existuje.
Preto si myslím, že ľahkovážne dumať nad tým, či nie je depresia spojená s tým, že sa proste nudíme, lebo máme toho veľa na dosah, môže vo verejnej diskusii pôsobiť veľmi zľahčujúco. Je pravda, že mnohí ľudia sú apatickí, znudení a smutní a nevedia, čo majú robiť. Presne rozumiem, na čo ste narážali a myslím, že v tom máte pravdu. Ale operovala by som s iným termínom, než je depresia.
Ďakujem za ujasnenie toho, ako sa k Mečiarovi vyjadrili psychiatri a ešte viac Vám ďakujem za uznanie svojej chyby.
Pekné dni!
Romana
Poznámka na záver: Romana súhlasila s publikovaním našej výmeny mailov. Z textu som škrtol nepodstatné slovíčka, ktoré nesúviseli s meritom veci. Téma samotná si však zaslúži podstatne väčší priestor. Slovami Romany: „Myslím si, že bojovať za destigmatizáciu je veľmi dôležité“.
K celému tomu sa chcem vyjadriť trošku okľukou, kým sa dostanem k jadru veci, ale verím, že moja správa ostane pochopená.
Hoci Mečiar vykazuje naozaj všetky znaky psychopatizmu, takúto diagnózu mu nemôže dať nikto iný než psychiater, ktorý s ním strávi aspoň hodinu a bude mu robiť anamnézu a diagnostiku. Nedá sa to ani na diaľku. Viete, on možno Mečiar je, ľudovo povedané, len kokot a veľmi zlý človek, nemusí hneď mať poruchu osobnosti.
Prečo to hovorím, je to, že spôsob, ako sa k tomu vyjadrujete, prináša stigmu na psychicky chorých ľudí. To, že je niekto psychicky chorý, neznamená, že je zosobnenie jeho diagnózy. Stále je ten človek XY, ktorý má sny, túžby, záujmy a môže byť vysokofunkčný, pokiaľ podstupuje terapiu a berie lieky. Pokiaľ tvrdíte, že sa treba preukázať diagnostikou, rovno hovoríte, že psychicky chorí ľudia môžu byť nebezpeční.
Viete, čo Vám na to poviem? Ja mám diagnostikovanú jednu z najťažších psychických porúch. Bipolárnu afektívnu poruchu s psychotickými sklonmi. Mám vyštudovanú vysokú školu, som zamestnaná, precestovala som polku Európy, viedla projekty, noviny mi otiskli zopár mojich článkov, písala som divadelné hry, zorganizovala mnoho podujatí. Keby som Vám o svojej poruche povedala, NIKDY by ste na ňu neprišli. Je to niečo, čo blíži mne a mojim najbližším, ale na nikoho iného to vplyv nemá. To, že si vezmem voľno, aby som sa doma zotavila z epizódy, je úplne rovnaké, ako keď niekto doma ľahne s angínou.
A s mojím vzdelaním, skúsenosťami, nadšením a rozhľadom, by mi zrazu niekto povedal, že niečo nemôžem robiť, či sa angažovať v politike, lebo mám psychickú poruchu?
Poprípade mi na depresívnu epizódu poviete, že sa iba nudím z tej dobroty, čo je všade okolo mňa?
Pán Gál, vyjadrujte sa k veciam, do ktorých hlbšie vidíte. Vtedy je to naozaj inšpiratívne a poučné. Tak, ako ja nemám skúsenosť s bytím Židovkou medzi antisemitmi, či utekaním z krajiny za mečiarizmu, Vy nemáte skúsenosť s psychickou poruchou.
Ja tým názorom sčasti rozumiem a viem si predstaviť, čo ste asi chceli povedať. Ale pokiaľ už ste takzvaná elita (čo je slovo, ktorým sa tiež rád oháňate) a máte prístup do médií, rozprávať nahlas a vyjadrovať sa k veciam, dajte si pozor, aby ste svojimi vyjadreniami nestigmatizovali obrovskú časť obyvateľstva.
Väčšina z nás nie je ani Mečiar, ani Trump, nie sme nebezpeční, akurát máme démona, s ktorým musíme bojovať celý život. Ale ten démon nie sme my. My nie sme našou diagnózou a pokiaľ by sme tak mali byť posudzovaní, tak sa rovno znova môžeme vrátiť k tomu, aby nás zatvárali do azylov.
Snáď som sa vyjadrila pochopiteľne. Keď som to včera rozprávala kamarátom nad pivom, dávalo to všetko zmysel.
Pekný zvyšok víkendu a inšpiratívny začiatok týždňa!
Romana
Milá Romana,
som rád, že sa neseriete s diplomatickými omáčkami.
K Mečiarovi: máte pravdu, akurát, že kedysi v roku 1998 - nepamätám si to už presne - sa veľké fórum psychiatrov vyjadrilo k jeho duševnému zdraviu. Zo slovenských psychiatrov tam bol tuším MUDr. Jozef Hašto a MUDr. Péter Hunčík a zverejnilo svoje stanovisko tuším vo svojom odbornom periodiku. Podstatné je iné: naozaj ľubovoľné narábanie s lekárskymi pojmami je chyba - v tomto prípade moja. Medzi ľuďmi s bipolárnou poruchou je kopec vzácnych ľudí. Som im všetkým dlžný ospravedlnenie.
Máte pravdu aj v tom, že nežijeme v najlepšom z možných svetov. Možno som to však napísal, alebo mal napísať, trochu inak. Žijeme si lepšie, ako kedykoľvek predtým. Myslím nás Slovákov, Čechov... Údaje o kvalite života (vrátane údajov o zdravotnom stave, šance na dožitie, spotrebnom koši...) sú k dispozícii. Toto konštatovanie je "sociologické" a nevylučuje existenciu ľudí, komunít..., ktoré sú na tom fakt mizerne. Aj tu som však mal byť opatrnejší. Slovo kvalita života zahŕňa aj kvalitu vzťahov, hlavne však subjektívnu reflexiu vlastného života. Nasratých ľudí sú plné ulice.
Aj Vám príjemný večer a dobré nasledujúce dni.
Fedor
Milý Fedor,
ďakujem Vám za rýchlu odpoveď.
Súhlasím s tým, že sa máme lepšie, než kedykoľvek predtým. Patrí to medzi veci, ktoré si hovorím, keď mám depresívnu epizódu (Romana, máš dobrú prácu, žiješ v krásnom meste, máš priateľov, čo robiť vo voľnom čase, máš kam chodiť za kultúrou, môžeš cestovať, kam chceš, máš strechu nad hlavou....), je však zaujímavé, že nič z toho nemá žiaden vplyv na chorú dušu. A táto choroba sa prelína históriou od začiatku. Teraz mám na mysli unipolárnu depresiu. Viem, že mnohí psychiatri hovoria "nie sme depresívni, sme len smutní", čo je pravda, ale nesmie sa to vytrhávať z kontextu, pretože potom sa môže zabudnúť na to, že depresia ako choroba skutočne existuje.
Preto si myslím, že ľahkovážne dumať nad tým, či nie je depresia spojená s tým, že sa proste nudíme, lebo máme toho veľa na dosah, môže vo verejnej diskusii pôsobiť veľmi zľahčujúco. Je pravda, že mnohí ľudia sú apatickí, znudení a smutní a nevedia, čo majú robiť. Presne rozumiem, na čo ste narážali a myslím, že v tom máte pravdu. Ale operovala by som s iným termínom, než je depresia.
Ďakujem za ujasnenie toho, ako sa k Mečiarovi vyjadrili psychiatri a ešte viac Vám ďakujem za uznanie svojej chyby.
Pekné dni!
Romana
Poznámka na záver: Romana súhlasila s publikovaním našej výmeny mailov. Z textu som škrtol nepodstatné slovíčka, ktoré nesúviseli s meritom veci. Téma samotná si však zaslúži podstatne väčší priestor. Slovami Romany: „Myslím si, že bojovať za destigmatizáciu je veľmi dôležité“.