Matej: Akú myslíte, že má spaľovanie ľudi za živa verejnú podporu?
Veľmi veľkú asi nie... pretože činy, ako sú tieto, sa všetci ponáhľajú hneď odsúďiť (aspoň na niečom sa spoločnosť zhodne), čo je samozrejmé a aj správne. Na druhej strane každé čudo trvá deň - dva a keď dôjde na lámanie chleba tak si nemyslim, že bude väčšinovú spoločnosť (žiadni liberálni uchyláci a etnomasochisti) baviť pozerať sa na spečené dieťa a sypať si popol na hlavu, že aká sme to hrozne netolerantná spoločnosť dlhšie ako deň - dva. Aj keby ste z nej vysekali žijúci pamätník, ktorý bude prednášať na koncertoch anti-fa aj o 50 rokov, nič to nezmení na tom, že cigánsky problém je problém. V tomto prípade neexistuje MY a ONI, aj keď sa to pekne samo podsúva. "MY" ako slusní ľudia, čo si vážia bla bla a cítia bla bla... ľudskosť bla bla... a "ONI", ľudia upaľujúci deti bla bla neonacisti bla bla … Chápem, že jedna konkrétna ľudská bytosť s menom a historiou má zničený život kvôli bande debilov, ale tu na východnom Slovensku sú desaťtisice malých cigánčat bez fyzických handicapov, ktoré majú ehm veľmi nepriaznivé štartovacie podmienky a táto Natálka ich svojským spôsobom prekonala všetkých, pretože z nich vyrastie len ďalšia generácia parazitov a ľudí zapisujúcich biele stránky čiernych kroník.
Alternatíva demokracie/plutokracie by mohla byť aj absolutistická monarchia, aj keď je tou blbou, je to lepšia alternativa, pretože za predpokladu, že suverén nie je bláznom (v zmysle deficitu), tak je viac spätý s národom a nemusí sa báť pozrieť za roh. Akú má demokracia odpoveď na vymieranie bieleho muža? Aké iné štátne zriadenie by túto tému obchádzalo?
Väčšina je plebs. Možno to neplati o židoch, ale o mojom a ostatných národoch Európy rozviklaných konzumom, to bohužiaľ platí. Nezávislosť súdnej moci, pluraritné mediá... možno som precitlivelý, ale rozhodne a dramaticky vnímam rozdiel medzi tým, čo je deklarované, a tým čo je realita. Aké máme mediá strážiace pluraritu? Zdá sa mi, že to bude určitými civilizačnými špecifikami, že sme nútení žiť v rozporoch, ale potom sa nemôžme čudovať, že si jedna tretina obyvateľov myslí, že si amíci zhodili dvojičky sami, alebo že holokaust nebol, a časť je zasa presvedčená, že Nemci robili zo židov mydlo (ono to bolo ešte nedávno v učebniciach ) a Arabi sú sexuálne frustrovaní chudáci.
Apropo: čitam práve Foucaultovu Psychológiu a duševné choroby a medzi rôznymi "chorobami" som našiel seba aj vrtkých, čo poznám :-)
Fedor: Som si istý, že nenávisť nie je program. Ani strach. Zdá sa však, že tieto dve emócie patria medzi nacionalistami (spolu s konšpiračnýmimi teóriami) k základnej výbave.
Iste, keď sa začítate do väčšiny učebníc klinickej psychológie, nájdete na sebe príznaky všeličoho. Aj na ľuďoch, ktorých poznáte. A keď sa začítate do čohokoľvek, napokon zistíte, že selektujete podľa vlastného nastavenia.
Matej: Už sa mi echom dostalo, že ste to hodili na blog. Prebehol som to, a reálie ste vynechali, čiže ďakujem. Len ostáva trochu smutný dojem, že by ste nemali o čom písať.
Fedor: Áno, Matej. Napriek tomu mám pocit, že ten text má nejaký zmysel.
Matej: Dali ste tomu priam akčnú formu... Javím sa nebezpečne a tá výzva na záver... no paráda. To, že sa cítim dezinterpretovaný sám sebou, je už môj problém.
Fedor: Akurát s tým, ako sa cítite, nemôžem nič spraviť.
Matej: Čital som populizmus (http://blog.aktualne.centrum.sk/blogy/nos.php?itemid=742) a najviac ma zaujalo to kritické myslenie, ako základná výbava pre demokraciu resp. nadkritická masa občanov s kritickým myslením. Bohužiaľ, 80% (veľmi slušný odhad) populácie na to nie sú vybavení, ale nevedia o tom. A títo retardi reagujú len na populizmus a svetlo. Výhľadovo to bude ešte horšie (vízia EU 2020), 40% ľudí má mať vysokú školu, ženy majú naplniť polovičné quoty v politike... ,no proste finiš Európa. Tieto fantazmagórie sú mimo mojej bohatej fantázie. Nemyslite, že tak ako sa veselo použiva maďarská karta, cigánska karta, tak sa používa nacistická karta? Nie je strach z nejakých nacistov tiež jedna zo sprisahaneckých teórií? Takéto a podobné blbosti mi mátajú hlavu.
14.3 (deň vzniku vojnovej Slovenskej republiky – pozn. Fedor): Prečo ste tam šli? Chápem zmysel protidemonštrácie, ale nie je mi jasné, či to bola demonštrácia proti 1.štátu alebo jeho režimu, alebo vojne, alebo len protidemonštrácia. Neznižuje sa intelektuál k populizmu a zovšeobecneniam, ak nazve fašistickým štát, štát, ktorý fašistický nebol?
A ešte by som rád vedel, či existuje nejaký scenár, ktorý by mohol Tiso reálne naplniť a vyhnúť sa poprave a kopaniu do svojej mrtvoly? Zovšeobecnenie je extrém a dáva legitimitu opačnému extrému.
Salute
Fedor: Fakt si nerobím ilúzie o tom, že schopnosť kritického diskurzu je všeobecne rozšírená. A nemyslím si tiež, že v časoch, keď o výsledkoch volieb rozhodujú kampane a marketing, politici odolajú lákadlu zneužívať lacnú muníciu.
A ďalej: Myslím si, že odpor proti nacizmu je motivovaný historickou skúsenosťou. Ide o empíriu, nie o konšpiračné teórie. Rómovia gádžov nikdy nehnali do koncentrákov a plynových komôr, napriklad.
Protidemonštrácia 14. marca bola reakciou na výzvu Pospolitosti. Jej meilová podoba bola jednoznačná. Podobne webová stránka Pospolitosti. To nie je o vajci a sliepke.
Vojnová Slovenská republika bola fašistickým štátom. Tiso sa mohol riadiť doktrínou svojho náboženstva, a nie ideológiou Ríše. Priestor na rezignáciu mal. On však bol loajálny až do konca.
Zovšeobecnenie je zovšeobecnenie. Celkom legitímne s ním operuje aj veda. Ide skôr o predmet a spôsob.
Matej: No škoda, že mi ten (v)tip nevyšiel. Bola by to krásna satisfakcia, ak by som mal pravdu. To pokušenie je pre politikov určite priveľké :-). No nasmejeme sa ešte dosť, veď sa zvolebnieva.
No určite je odpor k nacizmu motivovaný skúsenosťou, ale žiadni nacisti tu nie sú už hodne dlho (chlapci z Pospolitosi, SNS, Jobbik..., to predsa nacisti nie sú (minimálne formálne) a s nacistickou kartou sa hrá veselo. A nacistiská karta operuje okrem strachu ešte s lákavejším tromfom - vinou. Prečo by sa študent gymnázia, po prednáške o slovenskom štáte, mal cítiť vinný, alebo sa hanbiť? Čo má člověk, ktorý sa narodil o tri režimy a tri generácie neskôr, spoločné s utrpením ľudí, ktorí sú dávno mŕtvi? Načo je dobré vydupávanie si toľkej pozornosti? Humanistická odpoveď mi je jasná, ale ako vysvetliť motívy sionistického hnutia, ktoré s mŕtvymi nehanebne handluje? Ako je možné, ze jedna krivda je mŕtva (Benešove dekréty) ale iné viny mŕtve nikdy nebudu?
Ak bola vaša protidemonštrácia na základe meiloveho posolstva Pospolitosti (mierne povedané: pritiahnuté za vlasy), tak potom to bolo v poriadku, to nie je o vajci a sliepke. Ale taký Peter Getting (skvostné články o matici, slovenskom štáte, nacistických pohlavároch, Tisovi) je napríklad slušný fanatik, ani nepredstierajúci záujem o objektivitu. Nie sú ľudia ako on len Kotlebovými vajciami?
Tiso mal samozrejme priestor na rezignáciu, ale po jeho rezignácii by sa bolo bezpochyb dostalo k moci tzv. radikálne krídlo. Nezabúdajme ani na prezidentské a rezortné výnimky, zastavenie trasportov po svedectve Vrbu. Videli ste ten nemecký film o Terezíne? Pretože tak, ako to bolo, v tom filme to bolo podsúvané celému svetu. U Tisa nie je badateľný Judášov komplex, dobre známy z normalizácie (keď to nevezmem ja, tak tam bude väčšia sviňa), on proste robil, čo mohol a bral svoju úlohu veľmi zodpovedne až do konca.
Nájdite si v slovníku, čo je fašizmus, a prípadne si doplňte vzdelanie, ale 1.Slovenský štát fašistickým určite nebol. Chápem, že vám sú nuanse u prdele, ale história ukazuje svoje zúbky a nová generácia historikov už otvorene hovorí, že vznik štátu bol optimálnym riešenim. Komu by to prospelo? Bolo by to pekné, ak by Slováci povedali skupinove NIE! deportáciám, hlavne takto z odstupu sa to javí ako lákavá možnosť, ale okrem toho, že to nebolo možné, nebola na to ani vôľa. Nechcem jatriť zahojené rany slovensko-židovskeho spolužitia, ale ak 4% obyvatelstva, z ktorého tu väčšina bola max. 100 rokov (emancipacia-povolenie prístupu) vlastní 39% všetkého hospodárstva, tak sa 4% nemôžu čudovať, že po nich zvyšok krajiny zazerá (nehovoriac o loajalite židov voci Slovensku za Uhorska a tesne po ňom). Kresťanstvo bolo možno menej pokrytecké ako dnes (dnes je už pokrytecké otvorene), ale čakať od biednej masy ušľachtilé činy a ťažké morálne postoje... no naivné. Nechápte ma zle, ja si plne uvedomujem, že židia vďačia za svoju prosperitu aj tomu, že nemajú silné väzby na domáce obyvateľstvo a že to je podstatnou časťou skupinovej stratégie - nezazlievam... veď vám to pomohlo prežiť, ale potom sa predsa netvárme, akým príspevkom boli židia tu. Ono totižto ešte aj Štúrove knihy (Slovanstvo a svet budúcnosti) majú svoje (na dnešné pomery trestuhodné) antisemitské pasáže. Dostojevský detto. Šrobár detto. Naše spolužitie bezproblémové nebolo. Kvôli tomu sa mi páčil ten Imre Kertesz, že sa odmietal jednoducho zmieriť s tým, že je nevinný.
Rómovia gádžov nehnali to táborov, lebo na to nemali príležitosť - to pomalé vyciciavanie, obťažovanie a hanba sú snáď horšie. A najsmutnejšie je to, že tí ľudia majú potenciál byť produktivní, ale namiesto toho parazitujú.
Fedor: A prečo by sa mal nejaký študent po prednáške o slovenskom štáte hanbiť? O dejiny sa predsa zaujímame z iných dôvodov. Teda aspoň dúfam. To isté platí aj o tom oceáne krvi, ktorú ľudstvo prelialo v toku dejín.
Áno Matej, Tiso mal možnosť rezignovať. On však držal lajnu až do úplného konca. V súvislosti so štátom, ktorému bol prezidentom, sa fakt nechcem púšťať do diskusie o definíciách. Beriem však ako fakt, že to bol štát nedemokratický (jedna strana a jej gardy), lokajský (existoval vďaka Hitlerovej Ríši), nepriateľský k vlastným občanom (židom, Rómom, Maďarom, Čechom), zločinný (posielal ich do vyhnanstva alebo na smrť), smiešny (vyhlásil vojnu celému svetu, dokonca aj USA), zlodejský (arizácie) atakďalej.
Matej: Nemyslel som regulérnu prednášku z histórie...myslel som to tak, že keď sa do školy nasáčkuje nejaká mimovládka útočiaca na city. A čo si budeme nahovárať, neomarxistický liberál nemá na objektivite záujem.
Ale veď to, že Tiso držal lajnu až do samotného konca, mu práveže pridáva. Veď farizej rukami neláme. Nedemokratické boli v tej dobe skoro všetky štáty sveta (stav Európy pred vojnou: 2-3 demokracie, to počítam aj tú Benešovu probačnú), šesť monarchií, a zvyšok fašizoidné režimy + boľševici. Jedna strana bola štandardom široko ďaleko v tých časoch a formálne HSĽS absorbovala všetky legálne politické strany. Gardy tiež patrili k tej dobe.
Lokajský bol, a ani nič iné mu neostávalo. Hitler tvoril novú Európu na podobných princípoch, ako tvoril sieť inštitúcií v Nemecku. Navzájom v podozrení a súťažení a strachu pred autoritou o "jedno vyššie". Každopádne dal nám štátnosť, a to je podľa mňa ten bod, ktorý ten štát diskvalifikuje v očiach verejnosti, ale Hitler bol vtedy ako mesiáš.
Nepriaľeľský k vlastným občanom: no hej, ale protižidovské zákony (obmedzujúce disproporčné zastúpenie židov) boli zákonmi už z popudu Beranovej vlády ešte počas Československa (druha republika). Benešove dekrety sa s Maďarmi a Nemcami tiež nemaznali. Bol to narodný - stavovský štát, ktorý trval počas najbúrlivejšieho obdobia dejín.
Vyhlásiť vojnu USA bola dôslednosť :-)
Zlodejský - ešte raz: Ak 4% obyvateľstva (minority) vlastní 39% všetkeho. Ktorý mladý štát by odolal, ak by išlo o menšinu viac menej nepriateľskú voči štátnosti a nepohodlnú z hľadiska geopolitického.
Zločinný: keď sa Vrba ozval, deportácie sa zastavili.
Nechcem robiť advokáta režimu, ale faktom ostáva, že ničomu z toho sa nedalo zo slovenskej perspektívy zabrániť. Snahu Slovákov o nápravu ilustruje najväčší počet spravodlivých medzi národmi a povstanie, ktoré je spolu so štátnosťou (aj keď ju udelil Hitler) základom štátnosti dnešnej. Aj keď rozdeliť republiku nechcela väčšina v r. 1939, ani v 1992, dnes sa už aj spomedzi najväčších kritikov ozývajú zmierlivé hlasy, že predsa to dopadlo celkom dobre. 1. Slovenská republika jasne ukázala, že si dokážeme vládnuť aj sami ( v strašidelnom kontraste so stavom, keď tu "museli" byť prevážne českí úradníci). Teraz to bude znieť strašidelne, ale príde deň a výhľadovo už nebudete žiť (možno ani ja:-)) a 1. štátnosť kriminalizovaná nebude a uzná sa oficialne ako optimalne riešenie (z nudze cnosť).
Čítali ste niekedy niečo od ľudákov? Trebárs Sidorove pamäti (vyšli nedávno v UPN) alebo niečo od Ďuricu, Vnuka a spol.? Mne nerobí problém zaradiť v rámci plurality ich videnie udalostí do súvislosti s videním Kamenca, alebo zahraničnými autormi, alebo novými autormi (Lacko), dokonca aj bolševici maju zaujímavú prizmu (odhliadnúc od nečitateľného balastu).
Fedor: Neviem, či do škôl naskakujú nejaké mimovládky útočiace na city. Skôr by som povedal, že nie. Z vlastnej skúsenosti však viem, že si pozývajú jednotlivcov na prednášky a diskusie. Napríklad mňa. Viem tiež, že výuka moderných dejín nie je silnou stránkou slovenských škôl.
To, že Tiso ešte v posledných dňoch vojny poprial všetko najlepšie Hitlerovmu nástupcovi, mu nepridáva. Áno, v tom čase nebolo demokratických režimov priveľa. Medzivojnové Československo k nim patrilo. "Absorbovat" vsetky legálne politické strany, alebo ich zrusiť, je to isté. A vytvoriť k tomu polovojenské Gardy je už iba dotvorenie dizajnu totalitného státu.
Áno, Hitler bol pre mnohých Nemcov mesiáš. Pre tých ostatných mal po ruke napríklad gestapo. Áno, Slovákom dovolil štát. Tu niekde vidím zárodok kultúrneho genotypu, ktorý na Slovensku pretrváva. Asi by však bolo dobré pozrieť sa sociologickými očami na jeho nositeľov.
Protižidovské zákony si, Matej, prečítajte. Ja som ich čital. O tejto veci fakt nemá zmysel diskutovať. Ani o majetkových disproporciách. Alebo sa pustíme do citácií? Do uvádzania príkladov zákazu školskej dochádzky pre malé deti? Do zákazov výkonu povolania? O vysokom počte spravodlivých medzi národmi na Slovensku viem. Vydal som aj istemu pánovi Rónovi knihu (www.gplusg.cz), v ktorej vzdáva hold ľuďom, ktori mu umožnili prežiť. Viem, že ich bolo a je veľa, a hlboko sa pred nimi a ich pamiatkou skláňam.
Účelom Vrbovho reportu bolo zabrániť deportáciám maďarských židov. V roku 1944 to však, počas fašistického režimu, Madari zvládli za pár mesiacov. Deportácie na Slovensku boli tiež iba pozastavené, a to nie iba na základe Vrbovej iniciatívy.
Nemám k terajšej samostatnej Slovenskej republike negatívny vzťah. Akceptoval som rozpad Československa. Negatívny vzťah mám k Mečiarovi, Slotovi, Ficovi... ergo k časti slovenských politických elít. Škodia národu, o ktorom toľko rozprávajú. Túto emóciu by som však tiez nekvalifikoval ako nenávistnú. Napokon, v tomto asi naozaj nepatrím k nejakej minorite.
Čítal som, Matej, v živote všeličo, vrátane Goebblesových denníkov, Hitlerovho "Boja" a celej hory podobných textov. Vynechal som však Vnuka, Duricu, Kirschbauma. Nie som historik a knihy na čítanie si vyberám.
Matej: Tá teória o vzniku nejakého "kultúrneho genotypu" , ktorý pretrvává, ma zaujíma. Ako to ovplyvnilo vznik štátu z Hitlerovej vôle? Uniká mi súvislosť a rád by som sa dozvedel viac. Ja som prišiel s vlastnou teóriou chudoby zažratej do génov, vlastne vždy, keď o tom rozmýšľam komplexne (prečo so sebou nechávame zametať), tak sa mi rozsvietia v hlave slová stručnej charakteristiky jedného stredovekého cestovateľa, ktorý "slovacko" opisuje ako: MIZÉRIA PLEBS.
Masaryk sám sa vo svojich pamätiach (a rozhovoroch s Čapkom) ostýcha nazvať 1. ČSR ako demokraciu. Používa termíny s "obmedzením", "probačná"... etc. Úprimne si myslím, že 1. ČSR je glorifikovaná hlavne z nostalgie a tým, že ku židom bola skutočne šľachetná. Masaryk sa nikdy netajil sympatiami k sionizmu a ČSR bola 1. Krajina, kde sa dala vybrat narodnosť židovská.
Goebbelsove denniky od Irvinga? Pripadal vam ako duchovny otec revizionizmu?
Fedor: Teória memov má uplný počiatok v práci filozofa K. Poppera. Do vedy však pojem mem zaviedol Dawkins a do ucelenej teorie rozviedla Susan Blackmoorova. Obaja prírodovedci. Ide o akýsi kultúrny ekvivalent génu. Replikuje pamät, skusenosť, poznatky... Možno je to iba metafóra. Treba rozviesť?
Demokraciu asi netreba chápať ako stav. Je to proces a jeho atribúty sú od Aristotela neustále v pohybe. Aj demokracia s obmedzeniami, probačná... tá slovenská, indická... sú demokracie. O Masarykovi sa hovorí, že nebol nejaký milovnik židov. Vo chvili, kde však mal byť popravený nevinný žid obžalovaný z rituálnej vraždy, nedokázal mlčať. Bola to preňho vec princípu. Národ ho vtedy dosť opľul.
Dvojdielne Goebblesove denníky (zo začiatku 30-tych rokov) vyšli vlani v Našom vojsku.
Matej: Mal som na mysli ako konkrétne sa mohol vznik štátu z Hitlerovej vôle prejaviť degeneratívne na "kulturnom genofonde". Naznačili ste, že to má dosah aj na dnešné "elity" , prosim rozveďte. S tou teóriou som sa už stretol.
No Masaryk a prípad tej Anežky Hrůzovej, neviem či ho národ opľul, ale určite mu to pomohlo v kariére... možno aj viac ako obhajoba Chorvátov.
Ach tak, tieto denníky :-( Dúfal som, že ste čítali tie od Irvinga (bola to vlastne biografia) a že máte nejaký argument proti, pretože aj keď ho všade nálepkujú (mainstream ala Sme) ako fašistu, revizionistu etc, ale argumenty sú slabé a v náznakoch (ak náhodou - väčšinou sa ani neobťažujú - mám silný pocit, že tí naši novinári len prepisujú zahraničné články). A potom mi nejaký obézny tĺk v ponči v Artfóre povie, že oni takých autorov nemajú radi.
V Košiciach je jar, prajem pekný večer
Fedor: Projekt Tretej Ríše nespadol z neba. Náznaky vzniku tohoto typu mytológie a ideolgie sú z 19. st. V hlavách časti elít prežívajú. V niektorých ako inštrumentálna záležitost (cesta k profitu a k moci) a v niektorých ako stav mysle, videnie sveta, optika.
Za Masarykových čias nebol filosemitizmus cestou ku kariére. Napokon, on ani filosemita nebol. Možno práve toto je ten moment, ktorý odlišuje politika od štátnika. Štátnik dokáže kráčať aj proti väčšinovému názoru a dokáže ho dokonca artikulovať.
Včera som začal čítať Mosty z chudoby (Paine, DeVol, Smith) - vyšlo v Košiciach a vydanie iniciovala neziskovka, ktorá robí fakt dobrú robotu. Tá kniha ma asi bude baviť.
Dnes bola jar aj v Prahe, akurát som sedel príliš dlho u zubára.
Alternatíva demokracie/plutokracie by mohla byť aj absolutistická monarchia, aj keď je tou blbou, je to lepšia alternativa, pretože za predpokladu, že suverén nie je bláznom (v zmysle deficitu), tak je viac spätý s národom a nemusí sa báť pozrieť za roh. Akú má demokracia odpoveď na vymieranie bieleho muža? Aké iné štátne zriadenie by túto tému obchádzalo?
Väčšina je plebs. Možno to neplati o židoch, ale o mojom a ostatných národoch Európy rozviklaných konzumom, to bohužiaľ platí. Nezávislosť súdnej moci, pluraritné mediá... možno som precitlivelý, ale rozhodne a dramaticky vnímam rozdiel medzi tým, čo je deklarované, a tým čo je realita. Aké máme mediá strážiace pluraritu? Zdá sa mi, že to bude určitými civilizačnými špecifikami, že sme nútení žiť v rozporoch, ale potom sa nemôžme čudovať, že si jedna tretina obyvateľov myslí, že si amíci zhodili dvojičky sami, alebo že holokaust nebol, a časť je zasa presvedčená, že Nemci robili zo židov mydlo (ono to bolo ešte nedávno v učebniciach ) a Arabi sú sexuálne frustrovaní chudáci.
Apropo: čitam práve Foucaultovu Psychológiu a duševné choroby a medzi rôznymi "chorobami" som našiel seba aj vrtkých, čo poznám :-)
Fedor: Som si istý, že nenávisť nie je program. Ani strach. Zdá sa však, že tieto dve emócie patria medzi nacionalistami (spolu s konšpiračnýmimi teóriami) k základnej výbave.
Iste, keď sa začítate do väčšiny učebníc klinickej psychológie, nájdete na sebe príznaky všeličoho. Aj na ľuďoch, ktorých poznáte. A keď sa začítate do čohokoľvek, napokon zistíte, že selektujete podľa vlastného nastavenia.
Matej: Už sa mi echom dostalo, že ste to hodili na blog. Prebehol som to, a reálie ste vynechali, čiže ďakujem. Len ostáva trochu smutný dojem, že by ste nemali o čom písať.
Fedor: Áno, Matej. Napriek tomu mám pocit, že ten text má nejaký zmysel.
Matej: Dali ste tomu priam akčnú formu... Javím sa nebezpečne a tá výzva na záver... no paráda. To, že sa cítim dezinterpretovaný sám sebou, je už môj problém.
Fedor: Akurát s tým, ako sa cítite, nemôžem nič spraviť.
Matej: Čital som populizmus (http://blog.aktualne.centrum.sk/blogy/nos.php?itemid=742) a najviac ma zaujalo to kritické myslenie, ako základná výbava pre demokraciu resp. nadkritická masa občanov s kritickým myslením. Bohužiaľ, 80% (veľmi slušný odhad) populácie na to nie sú vybavení, ale nevedia o tom. A títo retardi reagujú len na populizmus a svetlo. Výhľadovo to bude ešte horšie (vízia EU 2020), 40% ľudí má mať vysokú školu, ženy majú naplniť polovičné quoty v politike... ,no proste finiš Európa. Tieto fantazmagórie sú mimo mojej bohatej fantázie. Nemyslite, že tak ako sa veselo použiva maďarská karta, cigánska karta, tak sa používa nacistická karta? Nie je strach z nejakých nacistov tiež jedna zo sprisahaneckých teórií? Takéto a podobné blbosti mi mátajú hlavu.
14.3 (deň vzniku vojnovej Slovenskej republiky – pozn. Fedor): Prečo ste tam šli? Chápem zmysel protidemonštrácie, ale nie je mi jasné, či to bola demonštrácia proti 1.štátu alebo jeho režimu, alebo vojne, alebo len protidemonštrácia. Neznižuje sa intelektuál k populizmu a zovšeobecneniam, ak nazve fašistickým štát, štát, ktorý fašistický nebol?
A ešte by som rád vedel, či existuje nejaký scenár, ktorý by mohol Tiso reálne naplniť a vyhnúť sa poprave a kopaniu do svojej mrtvoly? Zovšeobecnenie je extrém a dáva legitimitu opačnému extrému.
Salute
Fedor: Fakt si nerobím ilúzie o tom, že schopnosť kritického diskurzu je všeobecne rozšírená. A nemyslím si tiež, že v časoch, keď o výsledkoch volieb rozhodujú kampane a marketing, politici odolajú lákadlu zneužívať lacnú muníciu.
A ďalej: Myslím si, že odpor proti nacizmu je motivovaný historickou skúsenosťou. Ide o empíriu, nie o konšpiračné teórie. Rómovia gádžov nikdy nehnali do koncentrákov a plynových komôr, napriklad.
Protidemonštrácia 14. marca bola reakciou na výzvu Pospolitosti. Jej meilová podoba bola jednoznačná. Podobne webová stránka Pospolitosti. To nie je o vajci a sliepke.
Vojnová Slovenská republika bola fašistickým štátom. Tiso sa mohol riadiť doktrínou svojho náboženstva, a nie ideológiou Ríše. Priestor na rezignáciu mal. On však bol loajálny až do konca.
Zovšeobecnenie je zovšeobecnenie. Celkom legitímne s ním operuje aj veda. Ide skôr o predmet a spôsob.
Matej: No škoda, že mi ten (v)tip nevyšiel. Bola by to krásna satisfakcia, ak by som mal pravdu. To pokušenie je pre politikov určite priveľké :-). No nasmejeme sa ešte dosť, veď sa zvolebnieva.
No určite je odpor k nacizmu motivovaný skúsenosťou, ale žiadni nacisti tu nie sú už hodne dlho (chlapci z Pospolitosi, SNS, Jobbik..., to predsa nacisti nie sú (minimálne formálne) a s nacistickou kartou sa hrá veselo. A nacistiská karta operuje okrem strachu ešte s lákavejším tromfom - vinou. Prečo by sa študent gymnázia, po prednáške o slovenskom štáte, mal cítiť vinný, alebo sa hanbiť? Čo má člověk, ktorý sa narodil o tri režimy a tri generácie neskôr, spoločné s utrpením ľudí, ktorí sú dávno mŕtvi? Načo je dobré vydupávanie si toľkej pozornosti? Humanistická odpoveď mi je jasná, ale ako vysvetliť motívy sionistického hnutia, ktoré s mŕtvymi nehanebne handluje? Ako je možné, ze jedna krivda je mŕtva (Benešove dekréty) ale iné viny mŕtve nikdy nebudu?
Ak bola vaša protidemonštrácia na základe meiloveho posolstva Pospolitosti (mierne povedané: pritiahnuté za vlasy), tak potom to bolo v poriadku, to nie je o vajci a sliepke. Ale taký Peter Getting (skvostné články o matici, slovenskom štáte, nacistických pohlavároch, Tisovi) je napríklad slušný fanatik, ani nepredstierajúci záujem o objektivitu. Nie sú ľudia ako on len Kotlebovými vajciami?
Tiso mal samozrejme priestor na rezignáciu, ale po jeho rezignácii by sa bolo bezpochyb dostalo k moci tzv. radikálne krídlo. Nezabúdajme ani na prezidentské a rezortné výnimky, zastavenie trasportov po svedectve Vrbu. Videli ste ten nemecký film o Terezíne? Pretože tak, ako to bolo, v tom filme to bolo podsúvané celému svetu. U Tisa nie je badateľný Judášov komplex, dobre známy z normalizácie (keď to nevezmem ja, tak tam bude väčšia sviňa), on proste robil, čo mohol a bral svoju úlohu veľmi zodpovedne až do konca.
Nájdite si v slovníku, čo je fašizmus, a prípadne si doplňte vzdelanie, ale 1.Slovenský štát fašistickým určite nebol. Chápem, že vám sú nuanse u prdele, ale história ukazuje svoje zúbky a nová generácia historikov už otvorene hovorí, že vznik štátu bol optimálnym riešenim. Komu by to prospelo? Bolo by to pekné, ak by Slováci povedali skupinove NIE! deportáciám, hlavne takto z odstupu sa to javí ako lákavá možnosť, ale okrem toho, že to nebolo možné, nebola na to ani vôľa. Nechcem jatriť zahojené rany slovensko-židovskeho spolužitia, ale ak 4% obyvatelstva, z ktorého tu väčšina bola max. 100 rokov (emancipacia-povolenie prístupu) vlastní 39% všetkého hospodárstva, tak sa 4% nemôžu čudovať, že po nich zvyšok krajiny zazerá (nehovoriac o loajalite židov voci Slovensku za Uhorska a tesne po ňom). Kresťanstvo bolo možno menej pokrytecké ako dnes (dnes je už pokrytecké otvorene), ale čakať od biednej masy ušľachtilé činy a ťažké morálne postoje... no naivné. Nechápte ma zle, ja si plne uvedomujem, že židia vďačia za svoju prosperitu aj tomu, že nemajú silné väzby na domáce obyvateľstvo a že to je podstatnou časťou skupinovej stratégie - nezazlievam... veď vám to pomohlo prežiť, ale potom sa predsa netvárme, akým príspevkom boli židia tu. Ono totižto ešte aj Štúrove knihy (Slovanstvo a svet budúcnosti) majú svoje (na dnešné pomery trestuhodné) antisemitské pasáže. Dostojevský detto. Šrobár detto. Naše spolužitie bezproblémové nebolo. Kvôli tomu sa mi páčil ten Imre Kertesz, že sa odmietal jednoducho zmieriť s tým, že je nevinný.
Rómovia gádžov nehnali to táborov, lebo na to nemali príležitosť - to pomalé vyciciavanie, obťažovanie a hanba sú snáď horšie. A najsmutnejšie je to, že tí ľudia majú potenciál byť produktivní, ale namiesto toho parazitujú.
Fedor: A prečo by sa mal nejaký študent po prednáške o slovenskom štáte hanbiť? O dejiny sa predsa zaujímame z iných dôvodov. Teda aspoň dúfam. To isté platí aj o tom oceáne krvi, ktorú ľudstvo prelialo v toku dejín.
Áno Matej, Tiso mal možnosť rezignovať. On však držal lajnu až do úplného konca. V súvislosti so štátom, ktorému bol prezidentom, sa fakt nechcem púšťať do diskusie o definíciách. Beriem však ako fakt, že to bol štát nedemokratický (jedna strana a jej gardy), lokajský (existoval vďaka Hitlerovej Ríši), nepriateľský k vlastným občanom (židom, Rómom, Maďarom, Čechom), zločinný (posielal ich do vyhnanstva alebo na smrť), smiešny (vyhlásil vojnu celému svetu, dokonca aj USA), zlodejský (arizácie) atakďalej.
Matej: Nemyslel som regulérnu prednášku z histórie...myslel som to tak, že keď sa do školy nasáčkuje nejaká mimovládka útočiaca na city. A čo si budeme nahovárať, neomarxistický liberál nemá na objektivite záujem.
Ale veď to, že Tiso držal lajnu až do samotného konca, mu práveže pridáva. Veď farizej rukami neláme. Nedemokratické boli v tej dobe skoro všetky štáty sveta (stav Európy pred vojnou: 2-3 demokracie, to počítam aj tú Benešovu probačnú), šesť monarchií, a zvyšok fašizoidné režimy + boľševici. Jedna strana bola štandardom široko ďaleko v tých časoch a formálne HSĽS absorbovala všetky legálne politické strany. Gardy tiež patrili k tej dobe.
Lokajský bol, a ani nič iné mu neostávalo. Hitler tvoril novú Európu na podobných princípoch, ako tvoril sieť inštitúcií v Nemecku. Navzájom v podozrení a súťažení a strachu pred autoritou o "jedno vyššie". Každopádne dal nám štátnosť, a to je podľa mňa ten bod, ktorý ten štát diskvalifikuje v očiach verejnosti, ale Hitler bol vtedy ako mesiáš.
Nepriaľeľský k vlastným občanom: no hej, ale protižidovské zákony (obmedzujúce disproporčné zastúpenie židov) boli zákonmi už z popudu Beranovej vlády ešte počas Československa (druha republika). Benešove dekrety sa s Maďarmi a Nemcami tiež nemaznali. Bol to narodný - stavovský štát, ktorý trval počas najbúrlivejšieho obdobia dejín.
Vyhlásiť vojnu USA bola dôslednosť :-)
Zlodejský - ešte raz: Ak 4% obyvateľstva (minority) vlastní 39% všetkeho. Ktorý mladý štát by odolal, ak by išlo o menšinu viac menej nepriateľskú voči štátnosti a nepohodlnú z hľadiska geopolitického.
Zločinný: keď sa Vrba ozval, deportácie sa zastavili.
Nechcem robiť advokáta režimu, ale faktom ostáva, že ničomu z toho sa nedalo zo slovenskej perspektívy zabrániť. Snahu Slovákov o nápravu ilustruje najväčší počet spravodlivých medzi národmi a povstanie, ktoré je spolu so štátnosťou (aj keď ju udelil Hitler) základom štátnosti dnešnej. Aj keď rozdeliť republiku nechcela väčšina v r. 1939, ani v 1992, dnes sa už aj spomedzi najväčších kritikov ozývajú zmierlivé hlasy, že predsa to dopadlo celkom dobre. 1. Slovenská republika jasne ukázala, že si dokážeme vládnuť aj sami ( v strašidelnom kontraste so stavom, keď tu "museli" byť prevážne českí úradníci). Teraz to bude znieť strašidelne, ale príde deň a výhľadovo už nebudete žiť (možno ani ja:-)) a 1. štátnosť kriminalizovaná nebude a uzná sa oficialne ako optimalne riešenie (z nudze cnosť).
Čítali ste niekedy niečo od ľudákov? Trebárs Sidorove pamäti (vyšli nedávno v UPN) alebo niečo od Ďuricu, Vnuka a spol.? Mne nerobí problém zaradiť v rámci plurality ich videnie udalostí do súvislosti s videním Kamenca, alebo zahraničnými autormi, alebo novými autormi (Lacko), dokonca aj bolševici maju zaujímavú prizmu (odhliadnúc od nečitateľného balastu).
Fedor: Neviem, či do škôl naskakujú nejaké mimovládky útočiace na city. Skôr by som povedal, že nie. Z vlastnej skúsenosti však viem, že si pozývajú jednotlivcov na prednášky a diskusie. Napríklad mňa. Viem tiež, že výuka moderných dejín nie je silnou stránkou slovenských škôl.
To, že Tiso ešte v posledných dňoch vojny poprial všetko najlepšie Hitlerovmu nástupcovi, mu nepridáva. Áno, v tom čase nebolo demokratických režimov priveľa. Medzivojnové Československo k nim patrilo. "Absorbovat" vsetky legálne politické strany, alebo ich zrusiť, je to isté. A vytvoriť k tomu polovojenské Gardy je už iba dotvorenie dizajnu totalitného státu.
Áno, Hitler bol pre mnohých Nemcov mesiáš. Pre tých ostatných mal po ruke napríklad gestapo. Áno, Slovákom dovolil štát. Tu niekde vidím zárodok kultúrneho genotypu, ktorý na Slovensku pretrváva. Asi by však bolo dobré pozrieť sa sociologickými očami na jeho nositeľov.
Protižidovské zákony si, Matej, prečítajte. Ja som ich čital. O tejto veci fakt nemá zmysel diskutovať. Ani o majetkových disproporciách. Alebo sa pustíme do citácií? Do uvádzania príkladov zákazu školskej dochádzky pre malé deti? Do zákazov výkonu povolania? O vysokom počte spravodlivých medzi národmi na Slovensku viem. Vydal som aj istemu pánovi Rónovi knihu (www.gplusg.cz), v ktorej vzdáva hold ľuďom, ktori mu umožnili prežiť. Viem, že ich bolo a je veľa, a hlboko sa pred nimi a ich pamiatkou skláňam.
Účelom Vrbovho reportu bolo zabrániť deportáciám maďarských židov. V roku 1944 to však, počas fašistického režimu, Madari zvládli za pár mesiacov. Deportácie na Slovensku boli tiež iba pozastavené, a to nie iba na základe Vrbovej iniciatívy.
Nemám k terajšej samostatnej Slovenskej republike negatívny vzťah. Akceptoval som rozpad Československa. Negatívny vzťah mám k Mečiarovi, Slotovi, Ficovi... ergo k časti slovenských politických elít. Škodia národu, o ktorom toľko rozprávajú. Túto emóciu by som však tiez nekvalifikoval ako nenávistnú. Napokon, v tomto asi naozaj nepatrím k nejakej minorite.
Čítal som, Matej, v živote všeličo, vrátane Goebblesových denníkov, Hitlerovho "Boja" a celej hory podobných textov. Vynechal som však Vnuka, Duricu, Kirschbauma. Nie som historik a knihy na čítanie si vyberám.
Matej: Tá teória o vzniku nejakého "kultúrneho genotypu" , ktorý pretrvává, ma zaujíma. Ako to ovplyvnilo vznik štátu z Hitlerovej vôle? Uniká mi súvislosť a rád by som sa dozvedel viac. Ja som prišiel s vlastnou teóriou chudoby zažratej do génov, vlastne vždy, keď o tom rozmýšľam komplexne (prečo so sebou nechávame zametať), tak sa mi rozsvietia v hlave slová stručnej charakteristiky jedného stredovekého cestovateľa, ktorý "slovacko" opisuje ako: MIZÉRIA PLEBS.
Masaryk sám sa vo svojich pamätiach (a rozhovoroch s Čapkom) ostýcha nazvať 1. ČSR ako demokraciu. Používa termíny s "obmedzením", "probačná"... etc. Úprimne si myslím, že 1. ČSR je glorifikovaná hlavne z nostalgie a tým, že ku židom bola skutočne šľachetná. Masaryk sa nikdy netajil sympatiami k sionizmu a ČSR bola 1. Krajina, kde sa dala vybrat narodnosť židovská.
Goebbelsove denniky od Irvinga? Pripadal vam ako duchovny otec revizionizmu?
Fedor: Teória memov má uplný počiatok v práci filozofa K. Poppera. Do vedy však pojem mem zaviedol Dawkins a do ucelenej teorie rozviedla Susan Blackmoorova. Obaja prírodovedci. Ide o akýsi kultúrny ekvivalent génu. Replikuje pamät, skusenosť, poznatky... Možno je to iba metafóra. Treba rozviesť?
Demokraciu asi netreba chápať ako stav. Je to proces a jeho atribúty sú od Aristotela neustále v pohybe. Aj demokracia s obmedzeniami, probačná... tá slovenská, indická... sú demokracie. O Masarykovi sa hovorí, že nebol nejaký milovnik židov. Vo chvili, kde však mal byť popravený nevinný žid obžalovaný z rituálnej vraždy, nedokázal mlčať. Bola to preňho vec princípu. Národ ho vtedy dosť opľul.
Dvojdielne Goebblesove denníky (zo začiatku 30-tych rokov) vyšli vlani v Našom vojsku.
Matej: Mal som na mysli ako konkrétne sa mohol vznik štátu z Hitlerovej vôle prejaviť degeneratívne na "kulturnom genofonde". Naznačili ste, že to má dosah aj na dnešné "elity" , prosim rozveďte. S tou teóriou som sa už stretol.
No Masaryk a prípad tej Anežky Hrůzovej, neviem či ho národ opľul, ale určite mu to pomohlo v kariére... možno aj viac ako obhajoba Chorvátov.
Ach tak, tieto denníky :-( Dúfal som, že ste čítali tie od Irvinga (bola to vlastne biografia) a že máte nejaký argument proti, pretože aj keď ho všade nálepkujú (mainstream ala Sme) ako fašistu, revizionistu etc, ale argumenty sú slabé a v náznakoch (ak náhodou - väčšinou sa ani neobťažujú - mám silný pocit, že tí naši novinári len prepisujú zahraničné články). A potom mi nejaký obézny tĺk v ponči v Artfóre povie, že oni takých autorov nemajú radi.
V Košiciach je jar, prajem pekný večer
Fedor: Projekt Tretej Ríše nespadol z neba. Náznaky vzniku tohoto typu mytológie a ideolgie sú z 19. st. V hlavách časti elít prežívajú. V niektorých ako inštrumentálna záležitost (cesta k profitu a k moci) a v niektorých ako stav mysle, videnie sveta, optika.
Za Masarykových čias nebol filosemitizmus cestou ku kariére. Napokon, on ani filosemita nebol. Možno práve toto je ten moment, ktorý odlišuje politika od štátnika. Štátnik dokáže kráčať aj proti väčšinovému názoru a dokáže ho dokonca artikulovať.
Včera som začal čítať Mosty z chudoby (Paine, DeVol, Smith) - vyšlo v Košiciach a vydanie iniciovala neziskovka, ktorá robí fakt dobrú robotu. Tá kniha ma asi bude baviť.
Dnes bola jar aj v Prahe, akurát som sedel príliš dlho u zubára.