Fera Guldana poznám zhruba 25 rokov. To sme si s manželkou kúpili za 1500 korún od neho prvý obrázok (Hlavy). Pozliepal ho z krabíc od topánok a z handry, ktorá sa mu povaľovala v ateliéri pri nohách.
V rokoch, ktoré nasledovali, som od neho dostal desiatky ďalších. Časť z nich mi visí doma po izbách a niektoré som daroval príbuzným a priateľom. Pamätný je predovšetkým obraz, ktorý vyrobil
z okna, ukradnutého kdesi na stavbe. Vmaľoval doň krotiteľa motýľov a domov som si ho niesol na Vianoce 1989. To už sme obaja zarezávali vo Verejnosti proti násiliu. Obraz bol ťažký, vonku bola námraza, u Ferka sme trochu popíjali.
Na autobusovej zástavke som spadol na zadok a odvtedy ma pobolieva chrbát. Za tých 25 rokov som Ferka nestihol prestať obdivovať. Pre jeho neuveriteľnú vitalitu a výdrž a pre neskrotnú imagináciu. Nikdy neabsolvoval formálne umelecké školenie, nikdy sa nepodriadil žiadnej inštitúcii, nikdy nezatúžil po kariére. A nikdy neprestal ilustrovať, vystavovať, písať, rozprávať, popíjať ... tempom, ktoré by normálneho smrteľníka priviedlo rýchlo a zaručene do hrobu. Niekedy je dokonca veľmi únavné sledovať prúd jeho myšlienok aj pri poháriku.
Fedor Gál > Inspirace a motivace > Fero Guldan
Krotitel motýlů
