Kradnúť a klamať sa nemá a nesmie. Zlodeji a klamári nemajú vo verejných pozíciách čo robiť. Sú pre zdravie spoločnosti nebezpeční. Veď je to jasné ako facka.

A predsa ich tam je ako mravcov. Naša chyba! Chyba rodičov, učiteľov, parťákov a parťáčiek z „bublín“ a zamestnaní všelijakých, verejných intelektuálov... Chyba tých, ktorí by mali hádzať do volebných urien svoje hlasy uvážlivejšie. Chyba tých, ktorí by mali kontrolovať mocných...

Alebo chyba v systéme? Či choroba spoločenského organizmu? Ale veď je to jedno. Isté je akurát to, že vypisovaním a rozprávaním do verejného priestoru sa nič nezmení. Vypisovaním a rozprávaním do verejného priestoru plus vyvodzovaním dôsledkov sa môže zmeniť kadečo. Zlodeji a klamári by nemali mať šancu. Ako ich zastaviť?

Systém vzdelávania, výberu adeptov moci a ich kontroly je tým filtrom. Nefunguje? A opäť: Naša chyba! Kruh sa uzatvára a karavána by mala mať problém. Veď aj posledná ťava raz pochopí, že sa točí v kruhu. Alebo nepochopí a skape. Hovorme tomu civilizačný cyklus.

Trochu akademická, čiže nepraktická, otázka znie: Bude ten ďalší civilizačný cyklus rovnaký, alebo o čosi poučenejší? Však práve. Povedz, akej si viery, a máš odpoveď.

Hlavne však využi čas. J.Krishnamurti: „Reality is the interval between two thoughts.“

P.S.
Požiadal som o feedback na tento text kamaráta psychiatra. Odpísal: „Chceme od politikov príliš.“ A na druhý deň ešte dodal: „Naozaj si myslím, že Igorovi by bolo treba odpustiť, dať mu šancu byt lepším a ukázať čo dokáže...nič lepšie súčasné Slovensko bohužiaľ nemá....údernícke reči nikomu nepomôžu... na chrbát nám dýcha fašista a mafián v objatí....to je tá realita medzi dvomi myšlienkami o ktorej písal Krishnamurti. Nie?“ No, pomyslel som si, nie každý však má po ruke červený telefón (a podaktorí aj čierny kufrík). A čo morálka a pravidlá, ktoré sú našimi hradbami?

Písané pre Denník N