Tie najťažšie otázky by mal človek klásť sám sebe. Bez ambície nájsť odpovede. Napríklad:

Čo je viera? Neveria snáď ortodoxní Židia, že šťastie je povinnosť voči Bohu? Alebo islamisti, že obetovať život pre Alláha je vstupenka do raja? A neverili nacionálni socialisti v rasové teórie a Vodcu?

Je to, čomu verím, pre mňa pravda? A čo iné pravdy a iné viery? Je možné obcovanie rôznych právd medzi sebou bez konfliktov? A čo vedecké pravdy a fakt, že väčšina bude raz vyvrátená?

Čo je pamäť? To, čo som prevzal z príbehov rodičov a prarodičov? Interpretácia živej pamäti preosiata osobnou skúsenosťou? Zaznamenané fakty a Ich interpretácie? Ktoré a kým?

Čo je víťazstvo a čo prehra vo svete rôznych právd a ich vyznávačov? Víťazstvo na bojisku, alebo hľadanie férového spolunažívania? Čo je férové? A nebýva často dnešné víťazstvo zajtrajšia prehra a naopak?

A keď všetci pochádzame z jedného koreňa, kto sú menšiny? Tí, na ktorých ukážeme prstom? Kto je ten, kto ukazuje prstom a prečo? Alebo tí, ktorí sa za menšiny považujú? Prečo sa tak cítia?

Kde som doma? Tam, kde sa tak cítim, alebo tam, kde je pôda a krv predkov? Predkov do ktorého kolena? Veď na začiatku dejín sme boli čierni Afričania. A otcovia zakladatelia našej civilizácie boli semiti.

A kto som „ja“? Jeden z „my“, obklopený rodinou, kmeňom, ľudom, národom... v hraniciach štátu, spoločenstva (štátov) a jeho (ich) pravidiel? Sú pravidlá hradbami, ktoré nás chránia? Naozaj?

Ktoré pravidlá zaručujú súdržnosť a prežitie? Situačné, alebo „večné“? Keď večné, nie sú to tie ktoré kážu: „Nerob iným čo nechceš, aby oni robili tebe“? Alebo: „Konaj dobro“? Naozaj?

Ľudské dejiny sú lemované konfliktami a násilím. Dobro a zlo, láska a nenávisť..., sú naše kolektívne aj individuálne duše a skutky. Svetlo a tma, Jin a Jang... Pravidlá džungle? Prežitia? Stvorenia?

Žijeme príbehy a príbehmi. Dúfame a veríme, že majú nejaký hlbší zmysel, ktorý plodí nádej, cestu a cieľ. Ilúzia? Skutočnosť? A nie je to jedno? Sme ľudské bytosti a kráčame, pokiaľ vládzeme.

Čomu veríš je pre teba skutočnosť. Keď je to skutočnosť pre teba, je takou aj pre iných, pretože ty si skutočný. JA a MY sme časti celku – nesmierneho, neuchopiteľného... Numinózum?

Nazad na zem: Podstatnou vlastnosťou liberálnej demokracie je, že človek môže klásť ťažké otázky aj verejne. Verejne a bez rizika že mu majitelia jedinej pravdy dajú päsťou, alebo ho pošlú za mreže. Málo?

Písané pre www.tyzden.sk