Blízky príbuzný mi, v súvislosti s ruskou agresiou proti Ukrajine, napísal: „Samota vedie často k šialenstvu. Možno sa to môže stať aj celému národu. Bude treba s nimi nadviazať dialóg ako s mimozemskou civilizáciou a nebude to asi vôbec ľahké.“
Žiada sa dodať: bude to mimoriadne ťažké, pretože ideologicky prifarbené národné mýty sa v mocenskom zápase osvedčili. Nehovoriac o tom, že tento typ dialógu treba absolvovať aj „doma“. Máme svojich „mimozemšťanov“ viac ako dosť. Akurát ľudia Putinovho kalibru budú musieť byť postavení pred súd, pretože páchajú zločiny proti ľudskosti – sú to vrahovia. Ich prisluhovači sú spolupáchatelia. Mýtus o veľkom Rusku (Maďarsku, Srbsku...), a jeho heroických dejinách, sa stal ich náboženstvom, nástrojom moci, cestou k osobným a skupinovým privilégiám a ideológiou mobilizácie ľudí. Podobnosť s nacionálnym socializmom, ktorý viedol k druhej svetovej vojne, nie je náhodná. Tá tretia nám práve klope na dvere.
Niet pochýb, že žijeme v zlomovej dobe, na pokraji hlbokej klimatickej krízy, možnosti rozpútania tretej svetovej vojny a rozkladu civilizačných štandardov, vrátane základov liberálnej demokracie. Národné mýty sú často iba skrytý nacionálny egoizmus, alibi pre politické obchodovanie a viera v kultúrne konštrukty po záručnej lehote. Zoči voči pretlaku mudrovania, komentárov, informácií a svedectiev vo verejnom priestore existuje vlastne jediná podstatná otázka, ktorú by sme mali klásť sami sebe: spravili sme, s ohľadom na svoju pozíciu a rolu v spoločnosti, čo sme mali a mohli spraviť? Pochybujem.
Súčasne však vidíme okolo seba ľudí, ktorí otvárajú svoje srdcia, mysle, príbytky, peňaženky..., potrebným. Krízové situácie vypovedajú o duchu doby presvedčivejšie ako jednotlivé vedecké, politické a náboženské náuky. Ich partnerská, minimálne mierová, koexistencia však dáva šancu na dôstojné prežitie. Pravdou však je, že ani jedno ani druhé nie je dar a hranice „mierovej koexistencie“ neurčuje strach z konfliktu. Dôsledky života v neslobode sa s nami vlečú už viac ako tri desaťročia. Stačilo.
Sme spoluautori diela, ktoré nikdy nebude ukončené, ale ktorého tvorba je našou misiou. Slobodný a dôstojný život sú jeho piliere. Kriticky mysliaci človek na ňom vždy nájde chyby, niekedy aj podstatné. Buďme za to vďačný. Keby sme mlčali bol by to signál, že „prekrásny nový svet“ máme v obývačke a „veľkého brata“ za zrkadlom.
Písané pre Denník N (bez jazykovej redakcie)
Niet pochýb, že žijeme v zlomovej dobe, na pokraji hlbokej klimatickej krízy, možnosti rozpútania tretej svetovej vojny a rozkladu civilizačných štandardov, vrátane základov liberálnej demokracie. Národné mýty sú často iba skrytý nacionálny egoizmus, alibi pre politické obchodovanie a viera v kultúrne konštrukty po záručnej lehote. Zoči voči pretlaku mudrovania, komentárov, informácií a svedectiev vo verejnom priestore existuje vlastne jediná podstatná otázka, ktorú by sme mali klásť sami sebe: spravili sme, s ohľadom na svoju pozíciu a rolu v spoločnosti, čo sme mali a mohli spraviť? Pochybujem.
Súčasne však vidíme okolo seba ľudí, ktorí otvárajú svoje srdcia, mysle, príbytky, peňaženky..., potrebným. Krízové situácie vypovedajú o duchu doby presvedčivejšie ako jednotlivé vedecké, politické a náboženské náuky. Ich partnerská, minimálne mierová, koexistencia však dáva šancu na dôstojné prežitie. Pravdou však je, že ani jedno ani druhé nie je dar a hranice „mierovej koexistencie“ neurčuje strach z konfliktu. Dôsledky života v neslobode sa s nami vlečú už viac ako tri desaťročia. Stačilo.
Sme spoluautori diela, ktoré nikdy nebude ukončené, ale ktorého tvorba je našou misiou. Slobodný a dôstojný život sú jeho piliere. Kriticky mysliaci človek na ňom vždy nájde chyby, niekedy aj podstatné. Buďme za to vďačný. Keby sme mlčali bol by to signál, že „prekrásny nový svet“ máme v obývačke a „veľkého brata“ za zrkadlom.
Písané pre Denník N (bez jazykovej redakcie)