aby mohol vzhliadať k svojmu prezidentovi bez hanby a strachu. Mal som túto možnosť počas prezidentovania Václava Havla naposledy. Dnes ho majú napríklad Ukrajinci a Slováci. Treba byť vďačný za to. Žijeme zlomové dejinné okamihy.

Jasné, mýliť sa môže každý, ale povedať „prepáčte“ dokáže málokto. Niektorí dokonca až vtedy, keď umierajú deti a ženy, ako sa to podarilo súčasnému českému prezidentovi Milošovi Zemanovi, ktorý hral dlhodobo s ruskou kartou. Sú to spoluvinníci a je ich veľa.

Je historickým faktom, že Václava Havla zrodila občianska revolta. Na Slovensku pod zástavou Verejnosti proti násiliu v Česku Občianskeho Fóra. Verejnosť proti násiliu bola pestré hnutie. Bez partnerstva s ľuďmi naprieč spoločnosťou by neexistovala. A nebol by ani Václav Havel.

Je čas, aby sme symbolom a mýtom minulosti dali aktuálny obsah. Znie: Keď vidíš, že prichádza niekto s úmyslom pripraviť ťa o dôstojnosť a slobodu, vstaň a choď mu oproti pripravený! Možno toto je odkaz generácie mužov a žien Novembra 1989, ktorá odchádza do minulosti.

Tento „odchod“ dostal konkrétnu podobu na stretnutí, ktoré zvolal šéf Senátu Českej republiky Miloš Vystrčil pri príležitosti nazvanej „10 let bez Václava Havla“ v Senáte Českej republiky (4.3.2022). Bolo to fajn stretnutie, ale neďaleko od nás sa strieľalo a umierali ľudia.

Keď som si chystal svoj príhovor, syn mi kládol na srdce: „Skús byť ako Zuzana Čaputová – mierny, ale rozhodný. Hovor jasne, ale bez toho, aby si polarizoval. Negatívne emócie sú nanič. A spomeň si aj na svojho obľúbenca – štrnásteho dalajlámu.“

Mal pravdu, presne takto by mala vyzerať rétorická figura jeho generácie, skôr než vykročia (pripravený!) v ústrety výzvam svojej doby. Bude to boj! Napadá mi meno iného prezidenta – Zelenského. Rétorická figura, sama osebe, nič nerieši, keď jej chýba sila. Reálna sila, nie silné reči!

Post Scriptum:

Na stretnutí v Senáte Českej republiky prehovoril aj František Mikloško a László Szigeti. Poslostvo pani prezidentky Zuzany Čaputovej prečítal Martin Bútora. Boli sme vtedy Česko – Slovensko. Dnes sme aj Európska Únia a NATO. A sme aj Ukrajina. Prešli sme kus cesty k súčasnej križovatke.

Uverejnené v Denníku N (7.3.2022)