Hedviga Malinová sa 25.augusta 2006 ráno objavila zakrvavená na Katedre maďarského jazyka nitrianskej Univerzity Konštantína filozofa, s nápisom na blúzke "Maďari za Dunai, SK bez parazitov".
12.septembra 2006 minister vnútra Róbert Kaliňák vystupuje s vyhlásením, že doterajšie vyšetrovanie prípadu Hedvigy Malinovej preukázalo, že k útoku nedošlo a študentka si ho zinscenovala sama.
Eugen Korda natočil o tom pre Slovenskú televíziu dve reportáže, ktoré upozornili na viacero otvorených problémov, vzápätí bol z televízie vyhodený. Novinári z Týždňa si vzali kauzu za svoju a uverejnili sériu textov, ktoré pomenovali flagrantné pochybenia vo vyšetrovaní a medializácii kauzy. Slovo dostali aj hlavní protagonisti – Hedviga Malinová, jej obhajca, psychiater, ktorý jej poskytol po útoku terapeutickú pomoc. Akurát verejní činitelia, s výnimkou Petra Zajaca, mlčali. Zbabelci. Niekoľko ilustrácií: (http://tyzden.sk/sk/spolocnost/article16.php?searchstring=Hedviga%20Malinová, http://tyzden.sk/sk/tema/article13.php?searchstring=Hedviga%20Malinová, http://tyzden.sk/sk/osobnosti/article18.php?searchstring=Jozef%20Hašto).
Premiér vlády Slovenskej republiky Róbert Fico označil ešte v auguste 2007 túto kauzu za pokus „položiť“ jeho vládu. Povedal to v čase, keď už verejnosť mala dôvody pochybovať o oficiálnej verzii celého prípadu. A povedal to s plným vedomím toho, že krivdí nevinnému človeku, vnáša etnickú nenávisť medzi ľudí, rozdeľuje spoločnosť a zhoršuje slovensko – maďarské vzťahy.
Na sklonku leta 2007 sa konečne začínajú ozývať aj osobnosti a organizácie občianskej spoločnosti (napríklad: http://hedviga.fair-play.sk/index_003.php). Generálny prokurátor nariaďuje revíziu kauzy, ktorá už je politická od hlavy až po päty. Hedviga Malinová sa stáva symbolom zneužívania moci a nepeknej politickej manipulácie (http://aktualne.centrum.sk/domov/kauzy/clanek.phtml?id=1143266, http://www.sme.sk/c/3518403/Kalinakova-verzia-o-slinach-nesedi.html). Začiatkom októbra 2007 už je vcelku hodnoverne možné konštatovať, že najvyšší ústavní činitelia bohapusto klamali a klamú (http://tyzden.sk/sk/doma/doma42_01.php, http://www.tyzden.sk/sk/doma/doma42_r02.php).
Príbeh Hedvigy Malinovej je pre mňa rovnaký indikátor stavu slovenskej spoločnosti ako fakt, že súčasný slovenský premiér Róbert Fico si nepamätá na nejaký November 1989, že súčasťou vládnej koalície je Ján Slota, so svojim suterénnym nacionalizmom, alebo Vladimír Mečiar, ktorý amnestoval nájomných politických gangstrov. Oni všetci však vládnu na základe demokratických volieb. Mám tri možnosti: 1) vstúpiť do politickej arény, 2) vybrať si rolu kritika „zvonka“, 3) zaobísť sa bez politiky. Je privilégiom ľudí, ktorí žijú v liberálnych demokraciách, že si môžu vybrať. Áno, vrátane práva kašlať na politiku. Teda kašlať odtiaľ potiaľ. Pozerať, ako si moc zahráva s osudom zmlátenej a nespravodlivo kriminalizovanej Hedvigy Malinovej, napríklad, a kašlať na to, znamená rezignovať na úplne základné veci.
Eugen Korda natočil o tom pre Slovenskú televíziu dve reportáže, ktoré upozornili na viacero otvorených problémov, vzápätí bol z televízie vyhodený. Novinári z Týždňa si vzali kauzu za svoju a uverejnili sériu textov, ktoré pomenovali flagrantné pochybenia vo vyšetrovaní a medializácii kauzy. Slovo dostali aj hlavní protagonisti – Hedviga Malinová, jej obhajca, psychiater, ktorý jej poskytol po útoku terapeutickú pomoc. Akurát verejní činitelia, s výnimkou Petra Zajaca, mlčali. Zbabelci. Niekoľko ilustrácií: (http://tyzden.sk/sk/spolocnost/article16.php?searchstring=Hedviga%20Malinová, http://tyzden.sk/sk/tema/article13.php?searchstring=Hedviga%20Malinová, http://tyzden.sk/sk/osobnosti/article18.php?searchstring=Jozef%20Hašto).
Premiér vlády Slovenskej republiky Róbert Fico označil ešte v auguste 2007 túto kauzu za pokus „položiť“ jeho vládu. Povedal to v čase, keď už verejnosť mala dôvody pochybovať o oficiálnej verzii celého prípadu. A povedal to s plným vedomím toho, že krivdí nevinnému človeku, vnáša etnickú nenávisť medzi ľudí, rozdeľuje spoločnosť a zhoršuje slovensko – maďarské vzťahy.
Na sklonku leta 2007 sa konečne začínajú ozývať aj osobnosti a organizácie občianskej spoločnosti (napríklad: http://hedviga.fair-play.sk/index_003.php). Generálny prokurátor nariaďuje revíziu kauzy, ktorá už je politická od hlavy až po päty. Hedviga Malinová sa stáva symbolom zneužívania moci a nepeknej politickej manipulácie (http://aktualne.centrum.sk/domov/kauzy/clanek.phtml?id=1143266, http://www.sme.sk/c/3518403/Kalinakova-verzia-o-slinach-nesedi.html). Začiatkom októbra 2007 už je vcelku hodnoverne možné konštatovať, že najvyšší ústavní činitelia bohapusto klamali a klamú (http://tyzden.sk/sk/doma/doma42_01.php, http://www.tyzden.sk/sk/doma/doma42_r02.php).
Príbeh Hedvigy Malinovej je pre mňa rovnaký indikátor stavu slovenskej spoločnosti ako fakt, že súčasný slovenský premiér Róbert Fico si nepamätá na nejaký November 1989, že súčasťou vládnej koalície je Ján Slota, so svojim suterénnym nacionalizmom, alebo Vladimír Mečiar, ktorý amnestoval nájomných politických gangstrov. Oni všetci však vládnu na základe demokratických volieb. Mám tri možnosti: 1) vstúpiť do politickej arény, 2) vybrať si rolu kritika „zvonka“, 3) zaobísť sa bez politiky. Je privilégiom ľudí, ktorí žijú v liberálnych demokraciách, že si môžu vybrať. Áno, vrátane práva kašlať na politiku. Teda kašlať odtiaľ potiaľ. Pozerať, ako si moc zahráva s osudom zmlátenej a nespravodlivo kriminalizovanej Hedvigy Malinovej, napríklad, a kašlať na to, znamená rezignovať na úplne základné veci.