Pamätám sa, ako som raz dorazil na pohotovosť s kliešťom a keď som sa konečne dostal na rad, zabudol som, na ktorej nohe toho kliešťa mám.
Doktorka sa ma opýtala, či som normálny. Priznal som sa, že nie.

Občas sa rovnako neveriacim tónom pýtame na voličov niektorých politických strán a politikov: Bóže, sú oni normálni?

Ostrovy pozitívnej deviácie sme za dávnych komunistických čias definovali ako „úchylku“ v oceáne komunistickej „normality“.

Slovo „normál“ a „deviácia“, zdá sa mi, používame príliš ľahkovážne. Však sa započúvajte do posolstva Romany Derikovej.