Nedávno som dotáčal s Terezou Nvotovou poslednú sekvenciu pre dokument o Vladimírovi Mečiarovi pre televízny kanál HBO. Za tých dvadsaťpäť rokov som tie isté vety, argumenty, situácie... zopakoval snáď po stý raz – bol to zločinec, ktorý dokázal zjednotiť naštvaných ľudí, premeniť ich naštvanosť na generátor negatívnej energie a tou – ako laserovým delom – rozleptať základy štátu, infikovať ich a nasadiť do nich vírus animozít „muža proti mužovi“. V mene vlastnej moci a profitu, samozrejme. Možno dokonca aj trošku veril – a dodnes verí - tomu, čo robil. Každopádne predbehol dobu – Zeman, Babiš, Orbán... Trump sú jeho pokrvní bratia. Bez svojho početného fanklubu by neboli ničím. A bez demagógie a lží.

Už sa fakt nepamätám, ako sa volala tá kniha Stanislawa Lema – bola to tuším dedektívka. Mimo hlavného deja v nej popisuje bezpečnostné (protiteroristické) opatrenia na jednom letisku. V situácii ohrozenia sa ľudia vrhali rovno z pohyblivých schodov cez zábradlie do akejsi mäkkej hmoty, kde zapadli a boli chránení pred črepinami, tlakovou vlnou, pred padajúcimi predmetmi.

Môj priateľ, psychiater J.B. je cynik. Tvrdí, že po svojich zvieracích predkoch potrebujeme k pocitu bezpečia svoju svorku a alfa samca. Tí „iní“ sú nepriatelia. Na moju otázku, ako si predstavuje ochranu pred šialencami a fanatikmi, povedal: psychologickými a psychiatrickými testami by ľudia – najmä tí, čo majú vplyv na naše životy, predovšetkým politici – mali prechádzať povinne, a chorých treba „izolovať“. Ufff!

Existujú zrejme aj lacnejšie a menej drastické možnosti. Napríklad koexistencia sebestačných komunít, ktoré si žijú vo svojich ghettách, a čo sa deje za hradbami, ich až tak nezaujíma. Teda, pokiaľ nejde o výmenu žien, tovarov, služieb, informácií... a koristnícke výboje, či aspoň medzikomunitné športové a kultúrne zápolenie.

Predbežne sme však odkázaní na podmienky obvyklé, čiže budeme žiť nedostatočne chránení za soft hradbami pravidiel a zákonov. A krôčik za krôčikom budeme platiť kúskom slobody za kúsok bezpečia. Alfa samci v rolách politikov sa postarajú, aby sme si za bezpečnosť priplácali. Treba len dúfať, že ich na stále preľudnenejšej planéte bude inflácia, a ich moc rozptýlená.

Nevyriešeným problémom bude, aby do vzájomných konfliktov pod zástavou hesiel o pôde a krvi posielali roboty a nie nás, čo vlastníme iba ten kúsoček pod zadkom. Otázka znie, ako ich k tomu primäť. Najmenej zlá zo všetkých zlých možností je demokracia, ktorá, vďaka slobodným voľbám, zabezpečuje rotáciu politických elít, spoločenskú kontrolu moci, napríklad prostredníctvom médií či sociálnych sietí, a aké také sociálne učenie verejnosti metódou skúšok a omylov.

Apokalypse sa dá zabrániť aj kombinovanou aplikáciou terapií podľa S. Lema a J.B. – obetovaním kúska slobody za kúsok bezpečnosti, plus povinným psychologickým, alebo psychiatrickým, vyšetrením adeptov na politické role. Ovšem skôr, než sa dostanú do významných pozícií, napríklad na kandidátky politických strán. Paralelná koexistencia všakovakých komunít je dobrý, minimálne neškodný trend.

Existuje, samozrejme, ešte niekoľko ďalších možností. Napríklad: Kultúra vytrhla človeka z koľají biologickej evolúcie (parafráza UI z Lemovej knihy Golem IVX) a možno smeruje skôr k svetlu, ako do ničoty. A teraz len za seba: Držme sa pri zemi – mečiarizmus, a iné podobné izmy, sú mementom. Hovoria o tom, že pravda a láska napokon môžu zvíťaziť, ak ľud nebude mať príliš dlhé vedenie. Myslím teraz napríklad na tých dvadsaťpäť rokov, ktoré uplynuli, než fenomén mečiarizmu prekukli aj tí, ktorí ho vtedy stavali na nohy.

Písané pre Denník N