úprimnej snahy o dialóg s nacionálnym socialistom Matejom mi nedávno prišiel takýto mail (bez diakritiky):

To je nejaka dalsia dogma nabozenstva Holocaustu, ktora mi usla. Pripomen mi, v com je Tvoja trauma vynimocna od ostatnych deti, ktore sa narodili zhruba v tom case a v tych istych miestach? Lebo Nemec s rovnakym datumom narodenia, narodeny trebars v Brne alebo Prusku mal mensiu sancu prezit ako Ty a Tvoj brat. Teda okrem toho, ze ostatni dnes neknucia po pozornosti a peniazoch ani v naznakoch v takych rozmeroch ako to robia zidia...

A co je z tej Tvojej traumy prenosne na Tvoje deti a vnucata? Pocity vynimocnosti a ublizenosti? To maju vsetci ludia, nielen zidia. S tou inteligenciou zidov je to velmi zvlastne – ako povedal dr. Goebbels: "nevedia, kedy maju drzat hubu". Nie je cela trauma v tom, ze bohaty dedo dal prednost majetku pred bezpecnostou vlastnej rodiny?

Skoda, ze uz necitam Tyzden pravidelne... v nejakej rasistickej prirucke krestanskeho sionizmu je urcite presne vysvetlene, preco plosne bombardovanie nemeckych a japonskych miest so spiacimi zenami a detmi je hrdinstvo hodne oslavy, a preco gulka do tyla je zakerna vrazda.

Takze bud drzte huby o svojej traume, alebo ju priznajte v rovnakej forme aj ostatním, lebo tym zdoraznovanim vlastnej vynimocnosti si proste zasa koledujete. Boj sa chlapa, co je ticho a zatina paste - nie stekajucich psov. Obcianska spolocnost brojila 20 rokov proti prejavom fasizmu a mame tu LSNS ako tretiu najsilnejsiu stranu.... Kolko skody obcianska spolocnost narobila svojim bojom proti antisemitizmu, to vie len boh..... Ale v krize sa hladaju tradicne obetne baranky a tradicni nepriatelia: Rusi, zidia, Americania....

Da sa len odtusit, ako temne dunia spodne vody. Kazdopadne skor, ako keby si mali elity utiahnut opasky alebo priznat chybu, si radsej nase deti v oleji opecu,. takze bude veselo. Ja uz som sa zmieril s tym. ze sa zadusim vlastnym smiechom – to bude moja smrt.

pekny den


Matej


Odpísal som:

Matej,
rád by som ťa ubezpečil, že svoju traumu nepovažujem za vynimočnú. Osobne tiež nekňučím po peniazoch a pozornosti a nemám pocit výnimočnosti a ublíženosti.Sú však isté okolnosti, ktoré z holocaustu robia zvláštnu - a bezprecedentnú - udalosť moderných dejín.
Prenos traumy je empirický fakt.
Tvoja znalosť judaizmu je fascinujúco plytká. Podobne tvoj pohľad na ľudskosť.
F.

Krv sa mi spenila až po odoslaní mailu. Citujem svoju krátku reflexiu Mirkovi Zelinskému, ktorý prekladá rozšírenú verziu mojich dialógov s Matejom, ktorá nedávno vyšla v slovenskom vydavateľstve Absynt, do češtiny a ktorý rezignovane krútil hlavou nad mojou úpornou snahou zachovať dekór: "Můj starodávný spor s Petrem Zajacem, Mirku: On říká, že dialog je možný jenom v rámci sdíleného paradigmatu (s Matejem by neutratil ani minutu), já rád mluvím s každým, v dobré víře, že se někam pohnem, něco se dovím, něco prosadím... Nekonečnost a nedokončenost mi nevadí, a přes hubu jsem ještě nedostal. Pamatuji jenom na několik případů, že jsem se zaseknul a řekl si DOST!"

K tomu pridávam:
Zrejme som narazil na limity dialógu aj s Matejom. Je čas pripraviť sa na boj. Bude o živote mojich vnúčat. Bude to však boj trochu nerovný. Po prvé preto, že po sedemdesiatke už ani ten úder nebude ako kedysi, ale hlavne preto, že verejný priestor vyzerá biedne – zdá sa, že predbežne bojujú demokrati predovšetkým medzi sebou o výklad pojmov. Napríklad: Čo je, a čo už nie je fašizmus (nacizmus)? Má sa s fašistami (nacistami) hovoriť, alebo nie? … Nepriatelia demokracie medzitým nelenia a tvrdo trénujú na stret fyzický.