je písať hlavne o stratách. Tu nedodržané slovo, tu nedostatok motivácie a energie dochádzať na všakovaké spoločenské udalosti, tu starecká precitlivenosť... a to všetko umocnené úbytkom síl, profesných záväzkov, mobility... Napokon, byť manželom, otcom, dedom je čoraz náročnejšie. A samota je fajn. Navyše, skutočných priateľov spočítam na prstoch.

V poslednom čase si rád píšem s Matejom. Ja liberál, a on - ako sám hovorí - nacionálny socialista, ja vyznávač parlamentnej demokracie, on jej nepriateľ... On horiaca fakľa v zástupe „urazených a ponížených“, ja „dieťa holocaustu“ a veterán dávnych vojen.

Dnes v noci mi napisal (fragment):

„… Stretol som kopu zaujimavych ludi.... Srba, Spanielov, Spanielky :), Madarov a Madarky, Litovcov a vzacny exemplar Poliaka z Warsavy co tu zije 15 rokov s nemeckym pasom a este vzacnejsi exemplar - praveho volynskeho Nemca, co sa po rozpade ZSSR dostal do Nemecka - z neho neviem odtrhnut oci a to som sa o jeho povode dozvedel dnes…. A jasne, ze z toho misungu sa rodi nieco pozitivne, ale nebude to, co EU zamyslala... Pre dieta alebo pubertaka by bolo take multijazycne prostredie pozehnanim. Posledna vec: Ak si teda Slovak a Tvoji rodicia podla zalozky na knihe boli tiez Slovaci, ehm. Nebol si nahodou okolo roku 1993 Cechoslovak? A co Tvoj otec teda? A dedo? Pocas Rakusko-Uhorska bol Slovak? Best regards et cetera.“

Odpisal som (fragment):

„… Matej, ked pises o misungu, z ktoreho sa rodi cosi pozitivne (a EU to nezamyslala), tak ti rozumiem, intuitivne…. Co nevidiet sa stahujem - Zizkov je zvlastna lokalita. A na dostrel Karlin. Vytopeny za povodni 2002. Ludia tam zacinali od piky. Misung, z ktoreho sa zrodilo cosi pozitivne, ako pises. Ze by metafora? Nechajme uz tak, co sme a preco to sme. Som asi fakt len a vyhradne to, za co ma ti-ktori ludia maju a za co sa mam sam. Ja sam sa, (ach jo), mam za Slovaka - ten jazyk viem najlepsie, v tej krajine som prezil vacsinu zivota. Maj sa.“