Niekedy v polovici 90-tych rokov som sa prizeral zhromaždeniu českej radikálnej scény na pražskom Vítkove. Hovoril ich šéf Vandas. Okrem iného svojich sympatizantov vyzval: „Ozbrojujte sa!“ Po skončení akcie som sa presúval spolu s vandasovcami k Námestiu Mieru. Tam na nich čakala Antifa. Početná policajná zásahovka sa postarala o to, že krv netiekla.

Prešli dve desaťročia, vandasovci sa trochu premenovali a uchádzajú sa o účasť na moci v demokratických voľbách. Poľsko, Maďarsko a Slovensko majú z tohto hľadiska (dočasný?) náskok.

Píšem tento text v čase, keď je na návšteve Českej republiky, kde žijem, čínsky prezident. Prišiel nakúpiť kus mojej novej vlasti. Prezident ho vítal spôsobom, ktorý som naposledy videl, keď prišiel do Československa Brežnev. Keď som sa konečne dostal cez výluky a zátarasy k parkovisku, muž, ktorý mi dával lístok, prehodil: „Viděl jste Zemana? I svetr měl červený. Rozum mi říká odejít, ale srdce nedovolí“. V ten istý deň som si prečítal na portáli aktuálne.cz rozhovor priateľa a poslanca českého parlamentu Ivana Gabala (http://nazory.aktualne.cz/rozhovory/ivan-gabal-nemuzeme-tady-nechat-radit-ruskou-propagandu/r~168a9a80f58a11e585490025900fea04/). Vecný popis ruskej subverzie namierenej proti EU a NATO.

V poslednom čase aj ja premýšľam o tom, že je čas poohliadnuť sa po otvorených dverách v nejakej inej gubernii. Snáď sa tam nebudú chovať k imigrantom tak zversky ako my. Alebo si radšej zaobstarať zbraň? Ale veď som sa nedávno rozprával s človekom z Kirgizska, ktorý na moju otázku, prečo emigroval, povedal: „Už sa mi nechcelo spávať s puškou pod posteľou“.

A čo dialóg? Roky som ho viedol (písomne) s mladým nacionálnym socialistom Matejom. Požiadal som ho, nech náš spoločný pokus šíri vo svojej subkultúre. Odpísal mi: „ ... Ja som oslovil tých zopár ľudí, čo poznám na nacionalistickej scéne, a dostalo sa mi odpovede, že je to – citujem: "židovina" Co mi pride strašne smiešne a príznačné – možnosti dialógu he he“.

Nevdojak som si spomenul na svoje cesty do Izraela. Pri prvej, začiatkom 90-tych rokov, letuška pri lietadielku z Eilatu do Jeruzaléma vzala jednému z domácich – nastupovali zväčša turisti – revolver do igelitového sáčku. Po pristátí mu ho vrátila. Zhruba o desať rokov som tú istú cestu absolvolal s priateľom izraelcom v aute. Za opáskom mal zbraň. Naposledy som popri ceste tou istou trasou videl v púšti rozmiestnené zariadenia mobilnej protiraketovej obrany.

Čaká nás ochranná ruka komunistickej Číny, putinského Ruska, alebo izraelská cesta v rámci EU a NATO?

Písané pre Denník N