Začiatkom septembra 2009 mi prišiel mail od mladého národného socialistu Mateja. Nasledoval dialóg, ktorý pokračoval až do začiatku roku 2016. Celý rozhovor vydá vydavateľstvo Absynt (https://absynt.sk/) pod názvom „Cez ploty“.

Inak, ja som žil pár rokov vo Woolwich a chodil som denne okolo tej základne, kde zarezali tí dvaja černosi toho britského vojaka. Tí černosi, ktorí zarezali toho vojaka, boli moji susedia, nepokoje a rabovačky pred pár rokmi boli tiež vo Woolwich, človek sa vracia z nočnej a po ceste domov Vám núkajú drogy, ženy... super miesto na život. Ja som síce bitku preto, že som biely, nedostal, ale veľa ľudí, ktorých som poznal, dostalo a malí černoškovia po mne hádzali kamene: nech sa vrátim do Poľska. Nespomínam si, že by som tam videl policajtov, ale po zotmení bolo furt počuť nejaké húkačky.

A sloboda, ľudské práva, demokracia.
Ja som sa tých posledných 13 dní pýtal ľudí práve na to, či by za to umreli, respektíve za čo by položili život. Nepýtal som sa komunistov a nacionalistov ani Ahmeda.

Ľudské práva (a môj humanizmus)
Na Cigánov po Kaníkovej reforme a následných rabovačkách v roku 2002 povolala vláda ARMÁDU – rozprával som sa s vojakmi, ktorí sa na tom zúčastnili – všetko živé dostalo bitku, rovnako sa to stalo aj v Jasove pred pár rokmi (rozprával som sa s policajtom, ktorý sa na tom zúčastnil) a v Moldave minulý rok – obe akcie už bez asistencie armády, len v réžii polície (VŠETKO ŽIVÉ V OSADÁCH DOSTALO BITKU). Tisícky cigánskych detí žijú v katastrofálnych podmienkach – Natálkina rodina aspoň nefetuje, nepraktizuje incest a nepredáva deti na prostitúciu. V Košiciach máme špeci autobus len pre cigánov – spravili im aj vlastnú MHD zástavku (ale to je predsa iluzórny problém len v hlavách rasistov – rómska otázka). Keď pošlete armádu na vlastné civilné obyvateľstvo, tak by sa to mohlo dostať aj do Haagu, nie? Doživotie pre Dzurindu?

Tiež ma zaráža štátny postoj k slobodnému podnikaniu ako úžera, hazard, drogy (chľast, cigy) – štát bez zábran zarába na vlastnom obyvateľstve, aj keď vie, že mu to škodí. Ako keby rozbitá rodina mohla byť vyčíslená tým, čo pribudne do štátneho rozpočtu.

Viac ťažkých schizofrenikov(aj inak ťažko duševne chorých) končí na ulici, nie v nemocniciach (ľudský život tu zas o toľko viac cenený nie je v porovnaní so ZSSR).

Ľudské práva vo svete a „naša civilizácia“
Norimbergská charta ako základ medzinárodného práva bola použitá len raz.

Sovieti brali počas občianskej vojny rukojemníkov a vraždili za jedného mŕtveho komunistu v pomere 1 : 100. No a keď sa pozrieme na západné ťaženie a následne obdobie implementácie západných hodnôt, tak sa k tomu pomeru dostaneme. Nechápte ma zle – nie je vôbec dôležité, či si myslíme, že tie ťaženia boli oprávnené alebo nie – dôležité je to, že viac ako miliarda moslimov to vníma ako osobnú krivdu a zvyšok sveta (India, Čína, Brazília...) si myslí o pokrytectve Západu svoje.

Uznávam, že je tu istá sloboda... veď keby som vedel popri tom spávať, tak predávam drogy a ženské a v podstate by na mňa nikto nikdy neprišiel, keby som dodržiaval zopár základných pravidiel (ako platiť policajtom, nenasrať nikoho). Takže možnosť realizácie človek, samozrejme, má.

Matej

****

Nevedel som, že ste žil vo Woolwich. Túto skúsenosť ja nemám. Čo viem, viem z čítania Dalrympla (Ztraceni v ghettu) a z vlastných potuliek po getách. Nebolo to však pár rokov a vždy som sa potom vrátil do tepla.

Áno, naše getá a naši Rómovia. Moldava, Jasov, Hermanovce... autobusy, kde je dusno, keď nastúpi rómska žena, vylúčené lokality, fetujúce decká, prostitúcia... Neviem, čo s tým. Natálkina rodina je integrovaná a fajn. Poznám takých viac. Ľudské práva sú doktrína, ktorá je súčasťou nášho právneho poriadku. Medzi právnou normou a skutočným životom je kadečo. Vieme to obaja.

Úžera, drogy, chľast... bezdomovci verzus štát. Denne sa pýtam sám seba, kde začína a končí moja schopnosť a možnosť pomáhať. Ospravedlňujem sa, ale na riešenie týchto problémov „celospoločensky“ jednoducho nemám, ak nemám iba skuhrať. A tak ostávam pri drobných skutkoch, akciách, gestách. Málo, viem.

Ani mňa, Matej, nezmenilo čítanie nejakej ikonickej knihy či blesk z modrého neba. Trápim sa celý život otázkami, na ktoré nenachádzam odpovede.

Pekný večer,

Fedor

Ilustračné texty z knihy "Cez ploty" vychádzajú paralelne v Denníku N