Začiatkom septembra 2009 mi prišiel mail od mladého národného socialistu Mateja. Nasledoval dialóg, ktorý pokračoval až do začiatku roku 2016. Celý rozhovor vydá vydavateľstvo Absynt (https://absynt.sk/) pod názvom „Cez ploty“.

Dobrý večer, pán Gál,

už sú to roky, čo sme si naposledy vymenili nejaké správy, svet sa zasa trocha pohol a azda by stálo za to vymeniť si zasa nejaké postrehy. Ja som síce s Vami viedol vnútorné dialógy, ale predsa ten žáner má svoje limity :) Skutočne sa ťažko dokážem stotožniť s tým, čo som písal pred rokmi, ale na druhú stranu je to sranda pozerať na Mateja spred rokov, čo si myslel a akým spôsobom komunikoval. Dogmatizmus ma desí asi rovnako ako Vás davy :)

Písal som si aj s Davidom Irvingom – on tiež revidoval nejaké svoje názory, čo je super, pretože už mám ucelenú a autenticky znejúcu verziu holokaustu pre vlastnú potrebu.
Ale toto už skutočne nepovažujem za tému a za to som veľmi vďačný Vám. Vysvetlím: holokaust a svoje presvedčenie, že je inštitucionalizovaný, politicky a ekonomicky zneužívaný v konečnom dôsledku v neprospech obetí, nikde nevyťahujem a ani presvedčenie, že je to morálny kompas pre mrzákov na duchu (označ zlo, vyhraň sa voči zlu – nič to nestojí – nič neriskuješ – staneš sa dobrom), lebo som si povedal: „Keď Fedora Gála netankuje, že v roku, keď Jewish Claim Conference against Germany dostala od Nemecka rekordných 500 miliónov eur, sa na Slovensku krátili doplatky na lieky preživším z táborov, tak potom ja sa s tým trápiť určite nebudem“ (koniec koncov, už aj medzi Židmi samotnými sú hlasy, ktoré sa v tom vŕtajú, viď holocaust industry od Normana Finkelsteina). V tom je niekde schovaný aj dôvod, prečo som s Vami komunikovať prestal.

S pozdravom

a prianím pekného večera

Matej

P. S.
Kedy sa stalo, že sa k náboženskej a rasovej nenávisti pridala aj nenávisť sociálna (teda aspoň u Fica som si to slovné spojenie všimol)? Keď človek, ktorý zarába 300 eur mesačne, nenávidí ministra financií so zbierkou hodiniek (ako ma len uráža, že tí ľudia nemajú vkus) za 300 000, tak je to asi podľa režimu zločin (a k tomuto historickú paralelu nedokážem nájsť).

****

Dobrý večer, Matej,

tiež som si na Vás občas spomenul.

Pokiaľ ide o mňa, posledné roky sa pohybujem zväčša vo svete filmového dokumentu (rád by som dokončil dokument o Rudovi Dzurkovi, ktorý nedávno zomrel a ktorému som ten film asi dlžný, pokračujem v časozbernom dokumente o Natálke, ktorá sa chystá do prvej triedy a podobne). A starnem, Matej.

Majte sa a dobrý večer.

Fedor

****

Mňa to tiež nenadchýna tak ako pred rokmi, že tento režim nedokáže plniť svoje základné funkcie (teda prevláda ten dojem) a rastie odpor ľudí. Ak by som sa mal pokúsiť o vtip, tak by z toho vyšlo niečo také, že ak by sme mali všetci na veky vekov otročiť pre armádu čínskych robotov, ale videli by sme Kaliňáka báť sa a utekať zo Slovenska, tak inváziu privítame s otvoreným náručím. Takže nejde ani o túžbu po tvrdej ruke nad sebou, ale o túžbu po tvrdej ruke na politikov v prvom rade (ten, ktorý robí za 300 eur mesačne, na sebe tvrdú ruku režimu cíti denne). Viete, hospodársky rast je niečo, čo nedokáže ľudí nadchnúť... No, možno to niekoho nadchne, ale určite to nie je to, čo by idealistu prinútilo sa obetovať. Jednoducho chybná vízia... Ja môžem pre režim len pokrčiť ramenami v takom prípade.

A chudoba. To ma vždy zaujímalo. Ja som si Vás predstavoval ako rentiera v slonovinovej veži, takže poznáte chudobu? Ste si vedomý toho, ako dokáže chudoba ovplyvňovať rozhodovanie, stav vedomia? Mali ste možnosť si to vyskúšať? Po revolúcii asi nebola príležitosť... ale práve v tomto režime je viac nástrah vedúcich k chudobe a chudobný cíti viac poníženia – denná konzumná masáž, a to na pozadí: každú chvíľu už budeš bohatý, veď pozri – všetko je dostupné. Nie som si istý, či ste zažili vykorisťovanie na vlastnej koži... Ako sa zmieriť s bezprácnym ziskom niekoho, kto predáva moju prácu niekomu inému? A toto je vlastne všeobecne problém týchto intelektuálnych elít (veľmi voľný pojem) vo východnom bloku. Či Osuský, Kertézs, alebo Nohavica... Omráčilo vás to, že ste mohli zrazu publikovať, cestovať... posunuli ste sa z polopodsvetia na piedestál. Preto Vám nemôžem vyčítať, že bránite režim a šírite status quo zubami-nechtami ... Veď Nohavica tiež nenapísal jediný protestsong :) Pravdepodobne by som sa nezachoval inak.

A skúste ma pochopiť. Čo ma má nadchnúť? Ekonomika? Naháňanie bezprácnych ziskov niekomu, kto má už aj tak dosť? To, aby sa kolieska ďalej točili, aj keď sa stroj evidentne zadrháva? Strašenie nedemokratickými režimami na mňa neplatí, možno som aj dosť patetický, aby som sa tým dokázal nadchnúť, ale jednoducho už viem príliš veľa a pochyby nepustia. Ostatné témy považujem viac menej za zástupné (homopráva, cigáni, interrupcie). Základom je: strom poznáš po ovocí a každý režim o sebe tvrdí, že je najlepší možný a straší inými, pretože inak nemôže (lebo ak by bola jeho legitimita zjavná a všetkými uznávaná, tak by sme asi mali utópiu, však? :)).
S pozdravom

Matej

****

Naša mamka nás, Matej, vychovávala sama z platu účtovníčky v Zberných surovinách. Nebola to chudoba obyvateľov slumu. Ťahám na sedemdesiatku, a keby som prestal pracovať, nemám na telefón, benzín, knihy, cigarety, krčmy a ostatné zbytočnosti. Dôchodok by mi na bežné prežívanie asi stačil.

Hej práca – práve mi asi po dvoch rokoch v ČT schválili projekt o starnutí, umieraní a smrti. Najprv som však musel od privátneho sponzora zohnať peniaze na realizáciu. Paralelne bežia ďalšie tri akcie (70-te výročie Vrba/Wetzler Report, časozber Natálka, dokument o Rudovi Dzurkovi) + pravidelný stĺpček v .týždni.

Publikovanie je robota. Niekedy dosť namáhavá. Cestovanie bolo lákavé, keď to nešlo. Teraz cestujem takmer výhradne za robotou (zväčša iba po Čechách a medzi Prahou a Bratislavou) a za vnúčatami (syn pracuje v zahraničí).

Majte sa.

Fedor

Ilustračné texty z knihy "Cez ploty" vychádzajú paralelne v Denníku N