Na predzáhradke nám mačka vonkajšia porodila vlani dve mačatá. Jedno mŕtve a jedno živé, ktoré medzičasom pekne podrástlo. Bolo nám doporučené nevšímať si ju (mačka vonkajšia sa o sebe vie postarať), alebo si ju osvojiť, čiže nechať zaočkovať proti blchám, kliešťom, červom a nechať vykastrovať. Rozhodli sme sa pre všímavosť. Odniesol som mačku v prepravke na veterinu. Keď som sa po hodinke vrátil, veterinár mi oznámil, že súčasne s kastráciou previedol aj interrupciu. Čakala štyri malé. Zaplatil som za ošetrenie, zákrok, kúpil granule a vyfasoval riadnu zdravotnú kartu s termínmi na preočkovanie a aplikáciu akejsi odčervovacej medicíny.

Mačka sedí každé ráno na verande a pozerá na dvere. Keď otvorím, položí hlavičku na moje nohy a niekoľkokrát sa obtrie. Nasypem granule, doplním vodu, pohladkám ju za ušami, po chrbte, a idem dovnútra robiť si svoje. Cestou si umyjem ruky. Z neďalekého okolia za ňou doliezajú dvaja ryšaví kocúri. Tým granule nedávam a robím na nich kššc.

Po obvode záhrady máme tuje. Žije tam rodina ježov, vychádzajú iba v noci. Nestarám sa o nich. Na mravcov podzemných, žijúcich okolo základov domu, som však zavolal deratizatéra, či ako sa tá profesia volá. Čímsi mravce polial a na chvíľu zmizli. Na chvíľu. Odvtedy spolunažívame s mravcami v pokoji. Podobne s drozdami a sýkorkami.

Nazad k mačke. Za pravidelný prísun granulí, občasné pohladkanie, odstránenie parazitov a elimináciu ďalších a ďalších prírastkov zaplatila prirodzenosťou mačky vonkajšej. V ľudskom slovníku slobodou.

Môj mladší syn, napríklad, žije v Tel Avive v ulici, kde sú premnožené mačky vonkajšie. Od ľudí sa držia bokom. Nejaké hladkanie a nosenie v prepravkách na veterinu tu neprichádza do úvahy. Žijú si svoj mačací život po svojom. Zrejme občas o hlade, o smäde a v neistote, ale slobodne. Možno z času na čas ktosi vymyslí program na zníženie mačacej populácie, napríklad kvôli hovienkam, alebo nočnému kľudu. O nejaký čas sa vrátia, a všetko je pri starom. Alebo sa rozhodnú migrovať do bezpečnejšieho rajónu.

Nevdojak som si pri písaní tohto textu spomenul na mnícha, ktorého som raz videl v indickom Radžastane, kde sme sa kedysi túlali s priateľom Eugenom Gindlom. Žil si vo svojej modlitebni v pokojnej symbióze s krysami. Bola to súčasť chrámového komplexu, kde žili svoj slobodný život predovšetkým opice. Ľuďom nevadili, a naopak.

Písané pre Denník N