Emigroval v roku 1985 počas zájazdu oddielu športových strelcov na Západ. Skončil v utečeneckom tábore v Marseille. Keď sa ho imigrační úradníci pýtali, čo vie, povedal, že strielať. Dostal sa do cudzineckej légie. Mala vtedy asi 7500 legionárov, z toho zhruba desať percent Čechov a Slovákov. Pracoval v vo výsadkárskej čate („dýchali sme jeden za druhého“) striedavo na všetkých bojiskách, kde bola légia nasadená. Najhoršie vraj bolo v Somálsku. Jeden zo zážitkov: „K nášmu stanovisku (bolo nás tam šesť) sa blížila osamelá postava. Mal som ju po celý čas na muške. Dievčatko, asi osemročné. Niekto poznamenal „ide si pre čokoládu“. Veliteľ dodal: „Na deti nestrieľame“. Keď sa priblížila na pár krokov, mávla rukou. Granát zabil štyroch z nás. Otočila a pomaly odchádzala. Na deti nestrieľame, znelo mi v ušiach“.

Úkaz malého vojačika v uniforme mám v pamäti z čias ranného detstva. Ten film sa volal „Syn pluku“ a bol o nezletilom príslušníkovi Sovietskej armády. Mal detskú uniformu a zdieľal frontový život s dospelákmi. Naposledy som videl detských vojačikov pri príležitosti osláv sedemdesiateho výročia konca vojny v Moskve (http://zivot.cas.sk/clanok/20428/defile-detskych-vojsk-perverzna-hra-na-vojacikov-s-maketami-zbrani-sa-rozmaha). Deti boli a sú zneužívané v bojových operáciách kde kade - napríklad červenými Khmermi v Kambodži, v občianskych vojnách v Afrike, Islamským štátom, alebo „bojovníkmi“ z teroristickej organizácie Boko Haram. Vymlátiť z decka rozum a cit, donútiť ho drogami, drilom a manipuláciou zabíjať, je odskúšaná metóda. Metóda dospelých deviantov. Dôsledky sú fatálne – tie deti budú v dospelosti profesionálni vrahovia alebo „iba“ psychopati a sociopati.

Úzkym profilom sú profesionálni vojaci. Profesionálnych beštií je inflácia. Obeťou sú deti na oboch stranách bojovej línie. Deti a ich matky, ktoré tie isté beštie používajú ako sexuálne otrokyne. Mnohé ešte nestihli dospieť. Fakt, že žijeme na ostrovčeku mieru a blahobytu, môže byť iba dočasná ilúzia. Nejde o poplašnú správu, ale o informáciu o stave tohto sveta, ktorému občas hovoríme aj „globálna dedina“. Možno by sme sa mali viac starať o deti, ktoré by sa bez našej pomoci ocitli v rukách beštií. Prichádzajú k nám s matkami na lodiach napríklad zo Sýrie a Eritrei. Diskusia o kvótach pre ohrozené ženy a deti na úteku je fakt nechutná.

Písané pre Denník N