V júni 1938 sa stretli v Eviane predstavitelia 31 štátov, aby jednali o imigrácii židovských utečencov z Nemecka. Všetkým bolo jasné, že ide o životy obrovského počtu ľudí, ktorým hrozí smrť v nemeckých koncentračných táboroch. Účastníci konferencie vyjadrovali obavy o životy nevinných civilistov, ale k dohode o ich záchrane nedošlo. Argumentovali „národnými“ záujmami a mysleli zväčša na väčšinovú verejnú mienku (viac ako dve tretiny respondentov prieskumov odmietali židovskú imigráciu), na vlastné predsudky a na najbližšie voľby. Voda na mlyn strojcom „konečného riešenia židovskej otázky“.

Pamätám, ako mi pani Gerta Vrbová, ktorá prežila holocaust pod zmenenou identitou a na úteku, raz povedala: „Naši netušili, čo sa tu bude diať, a keby aj chceli niekam utiecť, veď ich nikto nechcel.“ Neprežili. Po vojne sa pani Gerta vydala za Rudolfa Vrbu (Waltera Rosenberga), ktorý spolu s Alfrédom Wetzlerom v apríli 1944 utiekol z koncentračného tábora Auschwitz. Poskytli svetu správu takrečeno z miesta činu. Dnes už spoľahlivo vieme, že neboli prví a že ich výzva k bombardovaniu prístupových trás k Auswitzu a jeho plynových komôr, bola realizovateľná už v počiatkoch existencie tejto „továrne na smrť“. Nestalo sa! Stálo to životy stoviek tisícov – predovšetkým maďarských – židov.

Svedomie sveta je prázdna floskula. Aj ono posolstvo o láske a súcite má zmysel iba vtedy, keď si ho berú za svoje jednotlivci. A tí, ktorým sa to podarilo, a majú aj kus odvahy, by mali ísť dopredu – predovšetkým do čela politických a náboženských inštitúcií. Nanič sú ľudia, ktorí si pred surovou realitou zakrývajú oči mudrovaním o tom, ako by mal svet vyzerať, keby sme ich viac počúvali. Zmena je akcia.

Mimochodom: viete, že 19. augusta začína v Osvienčime Vrba Wetzler Memorial (VWM)? Zhruba šesťdňový pochod ponúka – okrem fyzického dotyku s príbehom a osamelej meditácie – tri možnosti na spoločné stretnutia: Na začiatku priamo v Osvienčime, a pred koncom na mieste, kde Vrba s Wetzlerom prekročili Poľsko – slovenské hranice pri pamätníku, ktorý tam v roku 2014 postavil Fero Guldan ako memento a poctu obom hrdinom. Finále Memoriálu bude v Žiline, kde Vrba s Wetzlerom spísali svoju Správu o tom, čo sa v Osvienčime deje – konferencia a verejná diskusia o minulých a súčasných aspektoch vyvražďovanie človeka človekom kvôli etnicite, ideológii, náboženstvu, alebo majetku a moci. Všetky potrebné informácie sú na http://www.vrbawetzler.eu/.

Písané pre Denník N