Druhá svetová, studená a hybridná vojna. Tá prvá zasiahla predovšetkým životy našich rodičov a prarodičov, tá druhá nás, tretia práve prebieha. Jej páchateľmi, obeťami a svedkami budú predovšetkým naše deti a vnúčatá.

Zvláštnosťou hybridnej vojny je, že nasadeniu regulérneho vojska predchádza decentralizovaná kampaň v kyberpriestore, verejné demonštrácie a kriminálne aktivity skupín, ktoré na prvý pohľad pôsobia civilne a zanietené „pre dobrú vec“.

Predpoklad, že najefektívnejšie sú v hybridnej vojne nejakým (!) štátom iniciované, organizované, sponzorované aktivity, je oprávnený. Podobne fakt, že bojovníkmi sú často ľudia, ktorí majú visáž občianskych aktivistov a subkultúr.

Bojiská sa v hybridnej vojne rozprestierajú na globálnom teritóriu a ich úvodná fáza má neraz podobu erupcie oprávneného hnevu ľudí. Príkladne kijevský Majdan: od občianskeho vystúpenia proti oficiálnej moci a jej neduhom, k prvým mŕtvym, až k anexii Krymu a násiliu na civilnom obyvateľstve východnej Ukrajiny, to netrvalo dlho. A kto vie odhadnúť angažmá, napríklad ruskej FSB, v začiatkoch konfliktu?

Otázka znie, či a kedy sa ocitneme v zóne ostrej paľby aj my. Každopádne by bolo hlúpe, keby sme s takouto možnosťou nepočítali. Slovensko je totiž „mentálne“ slabý článok na hraniciach euroatlantického civilizačného okruhu.

Napríklad „spanilá“ jazda Nočných vlkov v apríli a máji 2015. Na prvý pohľad iba motorkársky gang s polokriminálnym životopisom. V skutočnosti však lastovička prokremeľskej stratégie obnovy impéria. Symbolický predvoj potenciálnej anexie – v prvom kroku minimálne našich myslí.

Po skúsenostiach s ničovatou, až prokremeľskou, reakciou politickej reprezentácie a priamou kolaboráciou piatej kolóny ruských záujmov, treba vedieť, že občianska ostražitosť je podstatná sebaobrana pred hybridným útokom.

Situácia hybridnej vojny nutne vyžaduje existenciu vodcovských elít a stratégií. Jedného i druhého sa nám žalostne nedostáva. Ostáva nádej, že situácia priameho ohrozenia zafunguje ako budíček z letargie.

No nič, ona tá akcia Nočných vlkov vlastne nedopadla zle. Dozvedeli sme sa napríklad, že „vlkov“ – a neboli len ruskí – dotoval Ruský štát, podporovali ruské ambasády a domáca piata kolóna ruských záujmov... a že – napríklad na akcii, ktorá sa konala na bratislavskom Slavíne – sa niektorí naši „protifašistickí“ aktivisti zdravili slovami „Na stráž“!

V situácii hybridnej vojny neexistuje „áno, ale...“, ale iba „áno, áno“, alebo „nie, nie“.

Písané pre Denník N