ktoré som vnímal osobne. O jednom hovoril dosť dávno poslanec Bratinka v českom parlamente. Týkal sa zprávy BIS o extrémistických skupinách. Patrilo medzi ne aj Hnutie občianskej solidarity a tolerancie (HOST), ktorý vznikol v prvej polovici 90-tych rokov. Po vražednom prepadnutí študenta Filipa Venclíka na pražskej stanici metra Dejvická. HOST sa venoval predovšetkým monitoringu rasového násilia v Čechách a jeho podhubiu. Už neexistuje. O druhom, zhruba v tom istom čase, referoval Lexa, vtedy šéf SIS, v slovenskom parlamente. Týkal sa „protislovenskej“ činnosti prostredníctvom TV NOVA. Potom prišli zoznamy Židov a židovských miešancov v politike, kultúre..., kdekoľvek, ktoré sa lavínovite šírili internetom a zoznam „pravdoláskarov“, myslím, že z pera istého Adama Bartoša. A celkom nedávno sa objavil zoznam agentov, užitočných idiotov a trollov Západu. Nuž, pokiaľ ide o mňa, som človek Západu, rovnako, ako nejaký Voloďa sa cíti byť súčasťou Východu. No a?

Byť zviditeľnený na takomto zozname je však aj záväzok a zodpovednosť. A keďže žijeme v časoch všadeprítomnej inzercie a marketingu, aj značka. Ľudia z takýchto zoznamov by mali zverejnenie svojho mena brať vážne a šliapnuť na plyn.

Podpisovať elektronické petície, zhromažďovať sa na námestiach kvôli mixu emocionálnych prejavov popretkávaných politickým folkom nemá príliš zmysel. Postaviť sa rizikám vlastným telom, mlčky, bez okázalých rečí... nedať šancu tribúnovým egomaniakom, účelovej sebaprezentácii, neprekrikovať sa navzájom, zmysel má. Napríklad „spanilá jazda“ ruských náckov, ktorí si hovoria Noční vlci je dobrá príležitosť demonštrovať silu a postoj. Nehovoriac o tom, že vytvoriť zoznam o tisíckach a tisíckach občanov, ktorí sa neboja byť vidieť, je problém aj pre profíkov z FSB.

Písané pre Denník N.