Vláda vládne rozumne a v prospech občanov, úrady fungujú, ľudia si nezávidia, dohody platia, dýchame čistý vzduch, pijeme zdravú vodu, na uliciach je bezpečne vo dne aj v noci, mestá sú čisté, hory popretkávané potôčikmi a útulnými krčmičkami. Vyznávači rôznych náboženstiev a ideológií si navzájom vecne argumentujú svoje videnie sveta a svojimi víziami korektne súťažia v politickej aréne. Nikto sa nepriživuje, pravidlá majú ľudia v úcte. Deti rešpektujú rodičov, starí ľudia sú vážení a nebiedia. Zlodeji, korupčníci, mocibažní jednotlivci, násilníci a podobní devianti sa držia bokom, a keď to nezvládnu, putujú do väzenia. Autorita politických elít je prirodzená a ľuďmi rešpektovaná: Si dobrý? Bež dopredu! So susedmi nažívame v pokojných vzťahoch a pomáhame si navzájom. Mier a prosperita vládnu krajinou. Udržateľnosť tohto všetkého prebúdza ľudskú tvorivosť, motivuje.

Najkrutejšie zápasy svojho života som absolvoval práve s takými, ktorí za týmto snom kráčali hlava-nehlava. A hlava-nehlava sa práve takíto štverajú na vrcholy mocenských pyramíd v politike a vo verejnom diskurze. V ich rukách je „prekrásny nový svet“ nebezpečná ilúzia. Ľudia, ktorí jej obetujú celý svoj potenciál, čas a energiu na úkor všednodennosti, sú nebezpeční deprivanti. Prečo som nachádzal rozvrátené rodiny, nespoľahlivosť, neveru, kŕčovitosť... práve u bojovníkov za krajšie zajtrajšky pre všetkých? Nuž, asi preto, že neschopnosť zvládnuť „drobnosti“ obyčajného života vyvoláva nutkanie zvládnuť veľké veci – svetodejinné, globálne, všeobjímajúce, prinášajúce dobro rovno celej spoločnosti, štátu, svetu.

Najviac škodia ľuďom tí, ktorí sa na ceste za svojím snom dovolávajú celého národa. Celého národa mínus napríklad čechoslovakisti, Maďari, židia, Rómovia... a názoroví oponenti. Rozoznať medzi nimi fanatika od „pragmatika“, teda takého, ktorému ide výhradne o kariéru a profit, je v bežnom živote ťažké. A je to aj zbytočné.