že na počiatku bolo JEDNO. Z neho pochádza všetko. Hovorte tomu, ako chcete – Boh, Tao, Všehomír, Absolútno, Prozreteľnosť, Veľký tresk... Všetko je vo svojej celistvosti nekonečne hlboké, vysoké, široké a večne trvajúce. Súčasne tiež neuchopiteľné, nepomenovateľné. Je v neustálych premenách, vznikaní a zanikaní.

My ľudia sme iba nepatrné čiastočky celku všetkého. Nosíme však v sebe jeho vlastnosti – mikrokozmos našich tiel a duší má JEDNO v genetickom a memetickom kóde.

Fakt, že sme súčasne dobrí aj zlí, múdri aj hlúpi..., je súčasťou tohto kódu a práce, ktorú sme na sebe odviedli vďaka slobodnej vôli.

Slobodná vôľa je záväzok. Sloboda je právo dostáť tomuto záväzku. Spôsob, akým toto právo užívame, sa zrkadlí v podobe sveta.

Niekedy sú však vonkajšie okolnosti silnejšie ako individuálne predpoklady a možnosti. No čo už. Meniť svet je ako hrať sa na spasiteľa. Stačí neškodiť a odkázanému podať ruku.

A odolávať vonkajším okolnostiam, ktoré nás zbavujú zodpovednosti za vlastné činy. Sme prozreteľnosťou vlastných životov.

Dalajláma povedal: „Zúfalý človek sa obracia k Bohu“, Krishnamurti: „Nasleduj seba“, u nás sa hovorí: “Človeče, pomôž si sám, aj pánboh ti pomôže“.

V Talmude sa zase píše, že zachrániť jediného človeka je ako zachrániť celý svet. A to „miluj svojho blížneho“ snáď pozná každý.

Veľmi malé deti a veľmi starí ľudia nám pripomínajú, že metaforou na všetky viery je láska. Na dne sú tí, ktorí stratili schopnosť milovať.

Život na dne je fakt nanič. JEDNO by však nebolo úplné, keby neexistoval. Rovnako, ako plytké má zmysel iba vedľa hlbokého, nízke vedľa vysokého, atakďalej.

Raz mi na podobnú úvahu neznámy anonym napísal do diskusného fóra: „No a co má být, vole?!“ No práve: Nič – počiatok počiatku.